ŽILINA. Už to bude šesť rokov, odkedy na Slovensko prišiel kubánsky spevák Eusebio Nicolás Mena. Do našej krajiny zavítal ako člen kapely Monte Rey v roku 2007, s ktorou tu získali angažmán na rok a osem mesiacov. „Dnes už kapela neexistuje. Časť hudobníkov sa po vypršaní kontraktu na Slovensku vrátila na Kubu,“ povedal Eusebio pri našom spoločnom rozhovore.
Napriek tomu spomína na kapelu v dobrom. So septetom Monte Rey nahral na Kube dva albumy a v rámci zahraničného turné sa predstavil aj publiku vo Venezuele, Španielsku, Francúzsku, Grécku a Rakúsku.
Vyrastal v hudobnej rodine
Eusebio už od malička vyrastal spätý s hudbou v meste Camagüey v centrálnej časti Kuby. Jeho otec bol spevákom v jednom z najznámejších kubánskych orchestrov. Vykročil v jeho šľapajách a vyštudoval na konzervatóriu v hlavnom meste Havana operný spev. Odvtedy pôsobil v niekoľkých kapelách, až sa dostal na sólovú dráhu.
„V mojom repertoári má síce zastúpenie i tradičná kubánska hudba ako son či cha cha cha, dnes sa však vo väčšej miere venujem modernejším latino štýlom ako je salsa, reggaeton, merengueton electro latino, latino pop, merengue a podobne.“
Eusebio spieva nielen na Slovensku, ale i v Čechách či v Rakúsku. „V Rakúsku vystupujem s kubánskou kapelou Clan Cubano, tu na Slovensku som napríklad spolupracoval s raperom Čistychovom, s ktorým sme nahrali spoločný singel Locuras.“
Ako nám Eusebio naznačil, v súčasnosti pracuje i na ďalších spoluprácach. Konkretizovať ale nechcel, pretože: „Kubánci nikdy nehovoria o veciach popredu.“
Je v tom láska
Pokiaľ Eusebio nespieva, tak býva v Žiline. Spolu so svojou priateľkou Luckou sa zoznámili v Bratislave po tom, ako prišiel na Slovensko s kapelou Monte Rey. Na čo Eusebio povedal: „Bola to láska na prvý pohľad.“
A drží im dodnes. Dorozumievajú sa po španielsky, no Eusebio sa snaží pochytiť aj niečo zo slovenčiny.
Slovenčina naša
„Slovenčina je ťažká. Pravdaže, prvé, čo som sa naučil, boli také bežné frázy a nadávky. Tie sa na človeka nalepia najrýchlejšie,“ zasmial sa. Keď zlyhá jeho slovenčina, pokúša sa dorozumieť po španielsky alebo anglicky.
S učením cudzích jazykov sa mu hneď vynorila nejedna úsmevná príhoda. „Keď som bol v Česku, ľudia sa ma pýtali ,Odkud jseš?, vyrozumel som z toho len ,...chceš?`, tak som im skromne odpovedal: ,Ja nič nechcem.`
A nedávno sa mu zase podarilo povedať svojej budúcej svokre: „Žartoval som, že musím schudnúť, aby som vyzeral dobre, keď pôjdem medzi celebritami po červenom uteráku. Správne malo byť po červenom koberci.“
Je mu tu dobre
Na Slovensku sa mu páči. Dokonca si Eusebio vie predstaviť, že by tu ostal žiť natrvalo. „Ľudia sú tu dobrosrdeční, páči sa mi krásna príroda, chutí mi vaše jedlo, o čom svedčí fakt, že som tu pribral,“ povedal so smiechom ukazujúc na svoje brucho.
Taktiež sa mu páči zima. „Pár mesiacov po príchode na Slovensko sme boli s kapelou vystupovať vo Vysokých Tatrách, už cestou sme mohli vidieť, že nás tam čaká poriadna zima, akú sme dovtedy poznali len z ruských filmov. Veľmi sme sa tešili na sneh, takže hneď ako sme vystúpili pred hotelom z auta, pustili sme sa do guľovačky i prvej „koštovačky“ snehu.“
Z jedál nepohrdne takmer ničím. Miluje bryndzové halušky, segedínsky guláš a kapustnicu. Zachutili mu aj prívarky a dobrý guláš.
Nezabúda však ani na jedlá z Kuby. „Varievam kubánske jedlá. Pokiaľ ide o potraviny, takmer všetko sa dá nahradiť. Čo mi najviac chýba je ovocie guayaba či mango, ktoré je u nás neporovnateľne lepšie ako to, čo dostať tu a sladké zemiaky. Ale tie sa už dajú zohnať.“
Nezabudnuteľná polievka
Asi málokto z nás si dokáže predstaviť, že segedínsky guláš zajedá banánom. Eusebio to tak robí. „Banán je u nás základná surovina, zvykneme ho vyprážať ako prílohu k jedlám,“ vysvetlil.
Keď sme sa dostali k téme jedlo, Eusebio si hneď spomenul na jednu historku, ktorá sa mu stala ešte doma na Kube. „Istý čas som býval so svojou tetou. Vedela výborne variť. Pri varení si však ľúbila pofajčiť kubánske cigary. A v ten deň varila polievku a blízko hrnca odložila cigaru, ktorá jej doňho padla. Teta si nič nevšimla. Už keď mi nakladala na tanier, pomyslel som si, že do tej polievky pridala akosi veľa oregana. Nič som však nepovedal a začal som jesť. Môj brat, keď ma videl, už krútil očami a ústami. Po prvej lyžici vravím tete, že tá polievka je akási pikantná, na čo ma okríkla, že neexistuje a nech len pekne papám. Tak som ju nakoniec zjedol, aby som tetu neurazil a tak urobili aj moji bratia. No a všetci sme potom skončili na výplachu žalúdka.“
Kubánci sú uvoľnenejší
Kubánci sa vedia radovať zo života. Ako povedal Eusebio: „Čo iné nám ostáva? Na Kube to stále nie je také uvoľnené, ako sa hovorí. Kamarát, ktorý na Kubu chodí, mi hovoril, že je to tam u nás stále rovnaké. Žiadne zlepšenie, žiadne uvoľnenie.“
Možno preto sa viac zabávajú, sú spontánnejší, temperamentnejší. „Práve ten temperament mi na Slovensku chýba. U nás sa kdekoľvek - v parku, na ulici stretnú kamaráti a začnú spievať, popíjať rum, tancovať a často sa k nim pridajú ďalší ľudia. Tešia sa zo života.“
Domov si Eusebio často pripomína na svojich vystúpeniach. Hýbe sa s radosťou, spieva s radosťou a dokáže k tancu vyburcovať aj ľudí.
„Spomínam si, ako nás na Kube zavolali spievať na oslavu piateho výročia úmrtia jednej pani. Hrať sme išli na cintorín. Bolo nám to divné, ale pán, čo nás zavolal, chcel aby sme hrali, tak sme hrali. Prišli sme s bongami, že spravíme len niečo decentné, pomalé. Chlapík však vraví, že chce počuť poriadnu hudbu, aby si to jeho mama užila. Tak sme sa do toho pustili. Naviac išli okolo mladé tanečnice, ktoré keď videli, že sa na cintoríne spieva, neodolali a pridali sa. Poriadne to tam roztočili. Nakoniec sme ale museli ujsť, lebo niekto zavolal políciu.“
Dobrý záhradník
Hlavným nástrojom jeho obživy je spomínaná hudba. Píše si texty k svojim piesňam. „Najčastejšie spievam o láske, o zábave, o živote, o bežných veciach.“ Jeho piesne sú skôr pozitívne a veselé.
A kde berie toľko energie? „Z neba, z hviezd,“ povedal.
Okrem spievania si vždy nájde čas aj na stretnutie s rodinou. „Rád si len tak posedím s rodinou, kamarátmi, počúvam hudbu, pozerám akčné filmy.“ Zrelaxuje i pri záhradníčení a venčení psa Rexa.
Na poslednú moju otázku, kedy sa chystá na Kubu s úsmevom odpovedal: „Plánujem tam ísť budúci rok.“ Ako doplnil, nielen súkromne, ale i pracovne.
