. V podnájme. A tak sedíme spolu v reštaurácii, zapínam diktafón a ideme na vec.
Počul som, že priezvisko AKINYI je v Keni rozšírené.
Áno, ak je tam A, tak ide o dievča, ak O (Okinyi), tak o chlapcov. Takto to v Keni rozlišujeme. Kinyi znamená, že som sa narodila ráno, pri východe slnka.
A ak by ste sa narodili poobede?
Tak to by bolo Achieng, v prípade dievčaťa. Ak by som sa narodila večer, tak by to bolo Adhiambo.
A nepletie sa to?
No trochu. Ale odlišujeme sa krstnými menami a rôznymi udalosťami, ktoré sa viažu k narodeniu.
Poďme od začiatku. Kde ste sa tu vzali na Slovensku?
Študujem na Žilinskej univerzite - katedre humanitných vied angličtinu, literatúru a občiansku náuku. V Keni som učila deti na základnej škole. Pracovala som potom dva roky v Sudáne v jednej humanitárnej organizácii. Pôsobila tam aj slovenská organizácia ERKO. Cez ňu som sa dostala na Slovensko. Teraz tu študujem a bývam so Slovákmi.
Počúvam vašu krásnu slovenčinu...
Bývam v Strečne v slovenskej rodine, lebo sa chcem dobre naučiť po slovensky. Na Slovensku som vďaka štipendiu, vážim si toho a chcem to nejakým spôsobom vrátiť. Domáci pán, u ktorého bývam, pracoval istý čas v Keni. Tam sme sa zoznámili, ja som ho doučovala angličtinu. No a dnes bývam u nich.
Povedzte mi niečo o svojej rodine.
Som najstaršia zo súrodencov. Mám dvoch mladších bratov - dvojičky a dve mladšie sestry. Od malička sme katolícka rodina, už moja starká bola. Obaja rodičia mi už zomreli, mamička v roku 2011. Otec, keď som mala 15 rokov. Moje sestry sú ešte malé - 10 a 13 rokov.
Kto sa o ne stará? Nebodaj nie sú v detskom domove?
Nie, to u nás je takmer nemožné. V Keni funguje a oveľa viac ako tu si vzájomne pomáha širšia rodina. Ľudia v kmeňoch sú si veľmi blízko.
Ako je to s náboženstvom v Keni?
V Keni je okolo 60 percent kresťanov. Z toho je asi 25 percent katolíkov. Inak je u nás veľa rôznych denominácií - evanjelici, adventisti, babtisti. Žijú u nás aj Muslimovia, hlavne na pobreží so Somálskom.
Vzťahy medzi kresťanmi sú u nás veľmi dobré. Ja som s mamou bývala niekoľko rokov v adventistickej rodine a nemali sme žiadny problém ísť niekedy s nimi do ich kostola v sobotu. Môj brat je anglikán.
Aké sú vzťahy s Muslimami?
Vychádzame spolu veľmi pekne, navštevujeme sa vzájomne. Vyhýbame sa však rozhovorom o viere, pretože vtedy môže dôjsť ku konfliktom. Ale keď majú oni Ramadán, alebo my oslavujeme Vianoce, tak to oslavujeme spolu a vzájomne sa tešíme . Nezaregistrovala som, že by vznikali nejaké spory.
Keňa bola anglickou kolóniou?
Áno, prišli k nám niekedy v roku 1890. Potom sme mali indipendent v roku 1963.
To som sa akurát narodil.
Tak, keby si býval v Keni, tak Tvoje meno je UGULU, tzn. INDIPENDENT - NEZÁVISLOSŤ.
Aká je teraz v Keni vláda? Totalitná, či demokratická?
Do roku 1992 sme mali veľmi ťažké obdobie diktatúry. Vybojovali sme si nezávislosť, ale zvrhlo sa to k diktatúre. Bolo veľa mŕtvych. Súčasným prezidentom je od roku 2002 Mwai Kibaki. Voľby sú každý rok. Máme slobodu, ľudia i média môžu hovoriť a napísať čokoľvek.
Aký je v Keni náboženský život?
V Keni máme omše aj cez týždeň, ale len také krátke. Väčšinou skoro ráno, lebo ľudia chodia do práce. V nedeľu máme až troje omší, lebo do kostola chodí veľa ľudí.
Keď to porovnáte so Slovenskom?
Naše omše bývajú dlhšie a oveľa radostnejšie. Spievame, hráme na nástroje, dokonca niekedy aj tancujeme. Neexistuje, aby sa niekto vracal domov v skleslej nálade (smiech). U vás na Slovensku mám pocit, akoby prevládali zákazy - nerobte toto, nesmiete tamto, toto sa zakazuje....Človek potrebuje skôr počuť niečo pozitívne, aby sa mohol priblížiť k Bohu. U nás v Keni trvajú Bohoslužby aj 2,5 hodiny a človek nemá pocit, že by to bolo dlho. Vy mi pripadáte všetci takí pochmúrnejší (smiech).
V kostole sú len černoši?
No prevládajú, ale máme aj pár belochov. Chodia k nám aj indiáni. Mestečko, kde teraz žijem, sa volá Mombasa.
V Keni nosia ženy krásne šaty. Je to na spôsob krojov u nás, alebo to má aj iná význam?
To je typické africké oblečenie pre ženy aj mužov. Nosíme ich na svadbu, do kostola, pri rôznych príležitostiach. Nosia v celej Afrike, nielen v Keni. Ženy musia nosiť elegantné, krásne šaty, aby budili rešpekt a dôstojnosť.
Ako sa vám páči na Slovensku? Na Žilinskej univerzite?
Keď som prišla sem, v roku 2010, tak som absolvovala v Bratislave intenzívny kurz slovenčiny. Trval 7 mesiacov, potom som šla do Žiliny. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, pretože mnohému som nerozumela. Musela som si pomáhať angličtinou.
Tú ovládate dobre?
Áno, v Keni je angličtina úradným dorozumievacím jazykom. Všetky deti sa ju musia povinne učiť.
Národným jazykom je svahilčina. Ale všetky predmety v škole ako matematika, dejepis, chémia sa učia v angličtine.
Čo vás tu najviac šokovalo?
Zima (smiech). Nie som zvyknutá, u nás sneh neuvidíte. Z počiatku som sa tešila, počula som, že zima je ako v chladničke. V Keni som sa pripravovala a kúpila som si tú najteplejšiu bundu, akú bolo možné kúpiť. Keď prvýkrát začalo v Strečne snežiť, tak som bola šťastná. Vybehla som von, chytala vločky, fotila sneh a posielala domov emailom fotky. Po troch týždňoch zimy som už mala depku a nebola som schopná ísť von. Mala som stress. Koľko je najnižšia teplota v Keni? Rekord, ten môže byť - asi 6 stupňov. V júli a auguste.
V júli a auguste?
Áno, to sú u nás najchladnejšie mesiace v roku. Na severe máme aj hory a býva tam chladnejšie.
Škola vás baví?
Áno. Veľmi milí sú učitelia, nemám žiadne problémy. Napríklad docent Gažik, ktorý ma učil náboženstvo. Končím druhý ročník, od septembra pokračujem v treťom.
Chodíte často domov?
Nie, je to veľmi drahé. Do Kene nelietajú nízkonákladové spoločnosti a moje štipendium je nízke.
Let trvá okolo 8 hodín a letenka sa pohybuje okolo 900 - 1000 eur. Niekedy, pri dostatočne skorom objednaní sa dá výnimočne kúpiť aj za 600 eur.
Ako ste sa adoptovali v Strečne?
Keď som prišla ako jediná černosška do dediny, tak pán farár mal veľkú chuť komunikovať so mnou. Žiaľ, nevedela som dobre po slovensky, a teraz zase vôľa z jeho strany ochabla (smiech). Ale ľudia v Strečne sú fajn, pozývajú ma niekedy na návštevy, grilovačky. Keď mám nejaký problém, sami sa mi ponúkajú, keď idem z kostola, tak ma babičky pozývajú na koláče. Aj na fakulte, kde študujem, som jediná černoška. Bola ešte jedna, ale nezvládla štúdium v slovenčine. Odišla do Bratislavy, kde študuje ďalej v angličtine. Na celej univerzite, pokiaľ viem, sme len dvaja černosi. U vás ste viac uzavretí, u nás je úplne bežné, že sa pristaví cudzí človek a pozvú ho na jedlo, tu sa ľudia viac akoby báli jeden druhého.
Stretli ste sa už s nejakým problémom v súvislosti s farbou pleti?
Som priamy človek a snažím sa hneď veci riešiť. Prečo, za čo. Raz pri Auparku mi nejaká pani naznačovala, že tu nemám čo robiť. Neskôr sme si to vysvetlili a ospravedlnila sa mi. Keď spôsobím
problém, viem sa ospravedlniť. V Bratislave sa mi párkrát stalo, že ma atakovali - čo tu robíš, berieš prácu našim deťom a pod.
Čo ste odpovedali?
Nech si uvedomí, koľko Slovákov žije a pracuje mimo Slovenska a sú spokojní. Tak nech nestrpčuje on iným cudzincom život. Svet sa zmenšuje do jednej malej dediny a musíme spolupracovať. Keď som nervózna, tak sa moja slovenčina zlepšuje. Niekedy ma otravujú bezdomovci či cigáni, ale chápem ich situáciu a nehnevám sa na nich.
Aké máte plány po skončení školy?
Nájsť si prácu niekde mimo Kene. V nejakej organizácii, chcem skúsiť niečo nové. Modlím sa z celého srdca, aby som mohla byť užitočná?
Ako trávite voľný čas?
Jazdím na bicykli, čítam knihy, alebo idem do Bratislavy, kde sa stretnem s viacerými černochmi (smiech). Chcem pocítiť kúsok afrického ostrovčeka medzi svojimi v Bratislave. Trávime čas spolu, varíme africké jedlá.
Ako vám chutí slovenské jedlo?
Veľmi rada mám halušky i pirohy. Kyslá kapusta nie, ani huby mi nechutia.
Prečo nie kapusta?
Je to na dlhšie, ale - nevedela som, že kapusta sa pripravuje v pivnici nohami. Ked som to videla, bola som prekvapená, lebo ja pripravujem jedlo rukami. Moji domáci si pochutnávali, ale ja som len čakala, kým začneme jesť ten zemiakový šalát a rybu.
Ako sa stravujete u vás doma?
My nemáme nejaké predjedlo, ani polievku. Varíme spolu vo veľkých hrncoch - niečo ako boršč.
Mäso, zelenina, všetko do spoločného hrnca. A vzápätí spoločné stolovanie.
FOTO: AUTOR A ARCHÍV AKINYI
