Mesto sa vrátilo k územnému plánu, ktorý schválilo minulý rok. Na stôl sa dostala aj možnosť zapustenia železničnej stanice, jej spojenie s autobusovým nástupišťom a rozšírenie dostupnosti väčšej časti mesta pre peších a cyklistov. S týmto plánom má však problém niekoľko inštitúcií, najmä Európska komisia, ktorá na takýto drahý variant nepristúpi.
ŽILINA. Plán rátal so zapustením železničnej stanice pod zem, čím by so otvoril nový priestor. Aj keď sa tak výhľadovo niekedy v budúcnosti môže stať, kompetentní to vidia čierno.
Aký bol plán so železničnou stanicou?
V platnom územnom pláne sú železničná trať a autobusová stanica ponechané. Pripravovali však modernizáciu celého železničného uzla. Mesto preto zorganizovalo workshop „Revitalizácia železničného uzla“ kde sa odborníci zaoberali riešením nielen vymedzeného úseku železničnej trate, ale aj priamo dotknutého územia.
Z toho, čo na workshope vzniklo, vychádza, že najvýhodnejším riešením pre ďalší rozvoj mesta je ponorenie železničnej trate pod úroveň terénu s premiestnením autobusovej stanice za trať a s vybudovaním integrovaného osobného terminálu. Mesto by tak získalo prístup ku plochám uvoľneným po premiestnení železničnej zriaďovacej stanice do Tepličky nad Váhom ale aj k jestvujúcim športovým plochám a k rieke Váh. Pekný scenár.
Ako by to vyzeralo
V lokalite železničného uzla chceli riešiť ponorenie železničnej trate pod úroveň terénu s premiestnením autobusovej stanice za trať. Kysucká cesty by pokračovala ponad ponorenú železničnú trať a podobne by bolo riešené aj pokračovanie Májovej ulice s jej napojením na Ľavobrežnú. Hviezdoslavova ulica by bola ponorená do zeme.
Úrady nesúhlasili
K návrhu sa vyjadrovali odborníci, ale aj úrady. Svoje nesúhlasné stanovisko tlmočilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Negatívny názor zapríčinila najmä cena. „Z ekonomického hľadiska realizácia modernizácie železničnej trate v uzle Žilina je prípustná len na úrovni terénu, preto je riešenie železničného uzla uvedené v návrhu neprijateľné,“ uviedlo Ministerstvo. Nesúhlas so zriadením integrovaného osobného terminálu s kombináciou železničnej a autobusovej stanice vyjadrila SAD.
Problém s plánom má aj Žilinská univerzita. Úplné vylúčenie Hviezdoslavovej z II. mestského okruhu vníma ako neefektívne z pohľadu trasovania liniek MHD. „Predovšetkým zhoršenie dostupnosti MHD v rámci pešej zóny mesta, ale tiež náklady na prekládky trolejových vedení považujeme za neadekvátne,“ uviedli odborníci z univerzity. Všimli si aj fakt, že vzhľadom k vzdialenosti presunutých ulíc vznikne pozdĺžny sklon, ktorý sa bude blížiť maximálnej povolenej hodnote 6%.
Najväčším problémom sú, samozrejme, peniaze
„Mňa osobne mrzí tá železničná stanica, ktorá po workshope dopadla tak, že máme úrovňové riešenie železnice. Aj keď to výhľadovo môže byt zakopané, myslím si, že to už nikto nezakope. Keďže som bol účastný toho workshopu, dovolil by som si navrhnúť uznesenie, aby mesto iniciovalo sedenie so železnicami, či by sa s touto vecou ešte dalo niečo robiť,“ povedal poslanec MZ Dušan Maňák.
„So železnicami som sa rozprával na tuto tému niekoľkokrát. Bolo by ideálne, pokiaľ by bola železnica v Žiline zakopaná. Mali by sme prepojenie od námestia až po rieku. Bohužiaľ, vzhľadom na informácie, ktoré sú potvrdené aj Európskou komisiou, nedá sa počítať s tým, že Európska komisia pristúpi na tento najdrahší variant. Variant, ktorý je zakopaný 8 metrov, je zhruba o 60 percent drahší ako povrchový variant. Vyjadrenia sú jednoznačné,“ povedal primátor mesta Žilina Igor Choma.
Choma vie, že mať zapustenú železnicu ostane ešte veľa rokov skôr pekným prianím ako skutočnosťou. Chce sa preto chopiť šancí, ktoré sú reálnejšie. „Radšej využijem to, čo sa núka, dostať pre mesto čo najviac pozitívneho ako tvrdošijne stáť za tým, že my chceme len variant mínus osem metrov, ktorý sa nikdy nevybuduje,“ dodal.
