Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Súčasťou odevu Pavla Ďurča je už päťdesiat rokov fotoaparát

Fotografia ho živí už roky. Vo svojej práci, ktorá je pre neho zároveň záľubou, sa nevyhýba žiadnej téme.

Fotograf Pavol Ďurčo. Prvá fotografia mu vraj nevyšla.(Zdroj: ARCHÍV PAĽA ĎURČA)

Fotí prírodu, fotí dobré i slabé výkony športovcov, fotí ľudí - veselých, smutných, mladých, starých i životom skúšaných. Pavol Ďurčo.

ŽILINA. Veľký optimista, bývalý cyklista, stály turista a večný fotoreportér - takto by sa dal pár slovami charakterizovať Pavol Ďurčo.

To, že z neho bude jedného dňa fotograf, mal napísané vo hviezdach. V rodine ani jeho blízkom okolí totiž nikto nefotil. Až jedného dňa, ešte bol malý chlapec, premietali v Strečne - jeho rodnej obci, film o japonskom fotografovi. „A tak to celé začalo,“ spomína Pavol Ďurčo.

Prvú fotografiu uchováva dodnes

Svoje začiatky s fotením si pamätá veľmi dobre. Dodnes má schovanú svoju celkom prvú fotografiu. Čo je na nej? Nič. „Tá fotka vznikla, keď som si kúpil prvý zväčšovák a vyvolával som prvý film v hlbokom tanieri. Červené svetlo bolo vyrobené z obyčajnej žiarivky zabalenej do farebného papiera. Ten časom na žiarovke zhorel. No a na fotografii nebolo nič, lebo som si vymenil tanier s vývojkou a ustaľovačom,“ hovorí.

priroda.jpg

Nevydarená snímka mu však neubrala z nadšenia fotiť. Na svoj prvý fotoaparát si však musel počkať. „Predajom čučoriedok a doplatkom od rodičov som si kúpil Ljubiteľ za 295 korún. Fotil dobre a tých 12 obrázkov na jednom filme úplne stačilo. Čoby aj nie, veď film stál päť korún.“

Slušná zbierka

„Neskôr som jeden fotoaparát chodil obzerať do výkladu v Žiline na štvorcovom námestí. Bola to Praktica LLC. Dlho trvalo kým mi ho naši za 3400 korún kúpili,“ vraví. Neskôr už si fotoaparáty kupoval sám. „Ten prvý, Pentax, som si kúpil na pôžičku. Bol to kvalitný fotoaparát. Akurát som ho splatil, keď som s ním išiel fotiť do Bratislavy, kde mi ho ukradli.“

Pavol sa nevzdával, kúpil si druhý, Contax. Aj dnes je to vysokokvalitná nemecká značka, do ktorej sa oplatí investovať, ak chce človek fotografovať celý život. Ten mu slúži doteraz. Navyše, dnes už má doma okolo dvadsať fotoaparátov, pričom dva-tri nosí stále so sebou. Veď čo ak bude treba niečo zachytiť? Zvečniť?

lienky.jpg

Od fotenia k písaniu, od písania k foteniu

Pavol vyštudoval drevársko-nábytkársku priemyslovku v Spišskej Novej Vsi a práci s drevom sa venoval iba rok po vojne. „Založil som si, ani neviem ako, v závode propagačné oddelenie, robil som nástenky, plagáty a fotil som. Fotografie som posielal do novín Drevársky priekopník, ktoré vychádzali ako jediné na Slovensku so zameraním na drevársko-nábytkársky priemysel,“ prezrádza. Keď však jeho honoráre boli vo výške jeho platu, zamestnali ho v nich ako redaktora. „Chodil som po všetkých podnikoch na Slovensku. Fotil a písal som o ľuďoch. Čo robia, kde a ako žijú...“

Začal diaľkovo študovať žurnalistiku v Bratislave. „V treťom ročníku som zo školy odišiel,“ vraví Pavol a s úsmevom vysvetľuje: „Nevedel som, či budem môcť písať, po tom, čo sa stalo. Napísal som totiž článok o nekvalitnej guľatine v jednom závode na východe Slovenska. Najvyšší v okrese si to všimli a na koberček si prizvali šéfredaktora aj riaditeľa, s tým, že ako si dovoľujeme kritizovať kvalitnú guľatinu zo Sovietskeho zväzu. Šéfredaktor sa ma vtedy zastal, poslal im fotografiu, na ktorej bolo vidieť, že stredy kmeňov dovezených zo Sovietskeho zväzu sú zhnité. A teda, že sa z neho nedajú narezať ani dosky ani hranoly. Riaditeľ so šéfredaktorom dostali trest, ja nie, keďže som nebol v strane. Napriek tomu už som nemohol písať. Myslel som si preto, na čo mi škola, keď nebudem môcť byť novinárom? Aj som si hľadal inú robotu.“

kv.jpg

Písať a fotiť, našťastie, neprestal. Časom sa na prehrešok zabudlo a zobrali ho do týždenníka Cieľ. Tri roky pre nich písal a fotil. Potom prišla revolúcia. „Spätne uvažujem, aké to bolo vtedy jednoduché, prišli do redakcie, komunisti im dali majetok, peniaze a pekné na účtoch a tiež značku. Veľa veci sa mi nepáčilo a moja prílišná iniciatíva bola ocenená tak, že ma z novín vyhodili, lebo som mal veľké honoráre za fotografie, ktoré mi, mimochodom, dávali oni,“ hovorí Pavol Ďurčo. Naštvaný išiel z redakcie preč, no dole schodmi v budove stretol redaktora Smeru Emila Bajánka.

„Zatiahol ma do svojej kancelárie a zatelefonoval šéfredaktorovi Smeru Ivanovi Bačovi. Ten ma už poznal z príspevkov, tak ma bez váhania zamestnal.“

Pôsobil tam dva roky. Zmeny v spoločnosti ho však priviedli k rozhodnutiu začať „súkromníčiť“.

„V Nemecku som ešte za komunistov videl kopírovacie centrá. Založil som si také v Žiline aj ja. Doviezol som na Slovensko ako prvý kopírku Canon CLC300. Stála ako poriadny dom, no banky vtedy dávali pôžičky bez problémov a stačila žiadosť napísaná na A4 a peniaze boli. Čoby aj nie, veď úroky boli vtedy také nekresťanské, že za štyri roky som zaplatil raz toľko ako som si požičal.“

Firma išla, pribúdala robota, zamestnanci. Pavol v nej však nevydržal dlho a po ôsmich rokoch si našiel robotu a začal sa opäť viac venovať fotografii. „Pred dvanástimi rokmi som ponúkol fotografie do TASR. Zavolali mi a robím pre nich doteraz.“ Jeho dominantou je reportážna fotografia v žilinskom regióne.

Reportážna fotografia

V súčasnom svete je už len málo fotografov, ktorí sa zameriavajú na reportážnu fotografiu. Paľa sa to však netýka. Patrí totiž k jednému z mála fotografov, ktorý dokáže výborne spojiť fotografiu s textom. Z jedného z jeho ostatných reportážnych príbehov nedávno vznikla kniha. Nesie názov Posledný kolár a zachytáva strhujúce fotografie z posledných rokov života Ľudvíka Hanzela, posledného klasické výrobcu zanikajúceho kolárskeho remesla zo samoty Šípková v Terchovej.

kolar.jpg

„Dva roky som za ním chodil, rozprával sa s ním a fotil ho,“ hovorí fotograf a zároveň autor knihy.

Hoci sa Ľudovít vydania knihy nedožil, jeho život poslúži ako odkaz budúcim generáciám. „Verím, že kto si túto knihu prečíta a prezrie, aspoň trochu pochopí život človeka Ľudvíka Hanzela, ktorý sa pre mňa stal symbolom odchádzajúcej doby,“ vraví Pavol Ďurčo.

Kniha verne zachytáva nielen výrobu kolesa, ale aj život samotného kolára. Rozdelená je do viacerých kapitol a všetky fotografie v nej sú čiernobiele.

„Z môjho pohľadu sa kniha rodila ľahko. Pôvodne som ani o knihe neuvažoval, no keď odišiel medzi kráľov, doniesol som fotografie a jeho spomienky do Terchovej a Marian Zajac rozhodol, že bude z toho kniha. Poslúchol som ho, veď on ma s ním vlastne zoznámil, a tak si to zaslúžil.“

Kniha o rodnej obci

S publikačnou činnosťou už mal Pavol Ďurčo skúsenosť aj pred vydaním Posledného kolára. V roku 2010 vydal svojpomocne svoju prvú knihu s názvom Strečno. „Môj otec celý život zbieral zaujímavosti o Strečne, ja som to prelúskal, upravil na kapitoly, spravil z toho čitateľný text a pridal fotografie,“ prezrádza. Fotografie v publikácii nie sú iba jeho. Mnoho z nich je historických. Napriek tomu kniha obsahuje úctyhodných 350 fotografií.

„Niektoré z nich by sa už dnes nafotiť nedali,“ vraví Ďurčo. Konkrétne napríklad tie, na ktorých je strečniansky hrad. „Miesto, z ktorého som ho fotil je dnes zarastené a nedostupné.“

Táto kniha bola dielom celej rodiny Ďurčovcov zo Strečna. Brat Dušan urobil graficky návrh a pripravil knihu do tlače, profesor Peter so ženou Máriou mali na starosť gramatiku, otec texty niekoľkokrát korigoval, no a Paľo knihu napísal, dal fotografie a zobral si pôžičku na jej vytlačenie.

strom.jpg

Inklinuje k prírode

Na zaujímavé miesta sa fotograf Palo rád vyberá. Spája svoju záľubu s ďalšou – turistikou. Fotí prírodné krásy okolo seba. Neuniknú mu ani zázraky prírody akými sú napríklad narodenie jahniat, kozičiek, párenie žiab či múch na tých najneobyčajnejších miestach.

„Fotenie má jednu nevýhodu,“ vraví, „je to veľká záťaž na oči. Dúfam, že budem ešte nejaký rok vidieť, lebo tie oči dostávajú zabrať – hlavne pozeranie do počítača, to strašne ničí oči.“ My veríme, že to bude nie jeden, ale ešte mnoho rokov, budeme ho stretávať v lesoch a pozerať a čítať jeho knihy. Ako 60-ročný človek s päťdesiatročnými skúsenosťami, by mohol ešte dáke hádam aj vydať.


  1. V piatok jazdí žilinská MHD zadarmo. Stačí vodičák 409
  2. Polícia chytila na diaľnici opitého Žilinčana 252
  3. Porúbka hostila upršaný Red Bull Get on Top 216
  4. Policajti dolapili nepolepšiteľného zlodeja. Vlámal sa do 23 objektov Foto 211
  5. Verejné bicykle budú v Žiline už na budúci rok 140
  6. Obyvatelia Závodia dlho žiadali o chodník na nebezpečnej zákrute. Teraz budú mať dva 105
  7. Žilinská radnica oživuje sny o športovom megakomplexe za 60 miliónov 95
  8. Cvičný požiarny poplach ukázal, aká dôležitá je prevencia 77
  9. Žilinskí poslanci si zdvojnásobili odmeny. Vzdajú sa teraz svojho príjmu? 33
  10. Na Predmestskej ulici zbúrajú zdevastovanú bytovku 22

Najčítanejšie správy

Žilina

Polícia chytila na diaľnici opitého Žilinčana

Muž bol obmedzený na osobnej slobode a bolo voči nemu vznesené obvinenie.

Porúbka hostila upršaný Red Bull Get on Top

Preteky boli tento rok zatiaľ najdrsnejšie v ich histórii.

Policajti dolapili nepolepšiteľného zlodeja. Vlámal sa do 23 objektov

Mužovi hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

Verejné bicykle budú v Žiline už na budúci rok

V Žiline by mohlo byť rozmiestnených až sto verejných bicyklov na 25 stanovištiach.

Blízke regióny

V Jedľovinách buďte opatrní, niekto tam na chodníku nastražil kruté pasce

​​​​​​​Počas prechádzok v obľúbenej martinskej lokalite Jedľoviny si treba dávať pozor. Nejaký bezcitný človek tam schované v zemi poukladal pasce z ostrých klincov priamo na chodník. Ak na ne stúpite, môžete sa vážne zraniť. Či sú nástrahy určené bežcom, cyklistom, motorkárom a aký mal dotyčný na to dôvod, úplne jasné nie je.

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Martinčania v hurikáne Irma: Do rána sme sa modlili, aby sme prežili toto peklo

​​​​​​​Mladý pár v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Takto si Martinčania spomínajú na strašný hurikán v Dominikánskej republike.

Hokejová radosť sa vrátila do Martina + Foto

Na druholigovú premiéru Martina sa prišlo pozrieť takmer tisícpäťsto ľudí. Hráči sa im za dôveru odmenili vysokým víťazstvom nad Rimavskou Sobotou.

Takto bezohľadne jazdia naši vodiči

Vodiči počas rekonštrukcie mosta nerešpektujú svetlá na semaforoch. Aroganciou ohrozujú seba aj ostatných.

Všetky správy

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Petra Sagana čakajú už ôsme majstrovstvá sveta. Pozrite, ako sa mu darilo na tých predchádzajúcich.

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

Udavačská aplikácia EEI možno porušuje zákon

Či je problémová, o tom sa môže rozhodnúť iba v konaní o ochrane osobných údajov.

Minúta po minúte: Príroda opäť vyčíňa, Mexiko zasiahlo ďalšie zemetrasenie

Hurikán Maria už dosiahol piatu kategóriu a smeruje na Portoriko.

Kam vyraziť

KOLLÁROVCI V DOME ODBOROV

24. septembra
Pozývame Vás na jedinečný JUBILEJNÝ koncert kapely KOLLÁROVCI.

Prvé múzeum intermédií II.

10. júla
Prvé múzeum intermédií (PMI) je expozíciou dlhodobého charakteru, ktorá ako jediná na Slovensku predstavuje diela intermediálneho a mediálneho umenia. Pochádzajú zo zbierky PGU v Žiline, budovanej od 90. rokov. Vybrané diela sú nielen príkladmi inštalácií, objektov a rôznych foriem mediálneho umenia od začiatku poslednej dekády 20. storočia až po súčasnosť, ale zároveň dokladajú umelecké stratégie a témy, ktoré sú vo výtvarnom umení po roku 1990 prítomné.

Pavol HAMMEL a PRÚDY

22. septembra
Staré Prúdy s oživeným programom Zvoňte, zvonky v hviezdnej zostave - Pavol Hammel, Fero Griglák, Fedor Frešo, Peter Preložník a Igor “Teo” Skovay sa pre veľký úspech vracajú do Žiliny.

RICHARD III – Slovenské divadlo tanca

26. septembra
Námetom Shakespearovho RICHARDA III sa stal príbeh anglického panovníka v období jeho uchopenia moci ako aj jeho despotického vládnutia.

Karel RODEN a Jana KRAUSOVÁ - O LÁSKE

28. septembra
Je paradoxné, že sa meno spisovateľa Philippa Claudela u nás objavuje v spojení s bulvárnou komédiou. Napísal totiž jednu jedinú hru - Parle-moi d´amour. Je to komorná záležitosť, ktorá s ľahko drastickým humorom sleduje pár stredného veku, ktorý vo svojom prepychovom byte preberá najrôznejšie traumy dlhoročného manželského vzťahu. Minuloročnú novinku Parle-moi d´amour v Paríži hral v Comedie des Champs-Elysée populárny komik Michel Leeb a Caroline Siholová v réžií Michela Fagadau. Štúdio DVA ju uvádza v českej premiére v preklade Alexandra Jerie.