ce, Michalovce až do Prahy.
ŽILINA. Obdivuhodný výkon podali cyklisti na 1. ročníku cyklistického maratónu naprieč Českou a Slovenskou republikou. O to väčšie uznanie si zaslúžia jednotlivé tímy, keďže ich súčasťou sú aj zdravotne hendikepovaní jazdci. Ide o preteky štvor a osemčlenných tímov. Jednou zo zastávok cyklistických družstiev bola aj Žilina. Na Vlčincoch v predajni AUTOTIP bol v piatok 2. augusta čas na krátky odpočinok a následné pokračovanie na náročnej púti.
Ameriku vymenil za Česko a Slovensko
Organizátorom celého podujatia je český vozičkár Heřman Volf. Ten nám prezradil, ako sa zrodila myšlienka, čo je vlastne podstatou a ako sa darí jazdcom zvládať túto veľmi náročnú trasu.
„Vlani som dostal ponuku, aby som išiel jeden z najťažších pretekov vôbec. Išlo o prejazd Ameriky z východného pobrežia na západné. Mne sa táto ponuka páčila, ale bolo veľmi vysoké štartovné. Tak som si povedal, že za tie peniaze urobím niečo u nás,“ predstavil myšlienku Volf – líder tímu Cesta za snem a pokračuje: „V každom tíme je pretekár s hendikepom a zároveň každý tím je akoby patrónom človeka s hendikepom. Tie preteky sa idú pre neho. Je to človek tesne po úraze. Na konci mu zorganizujeme víkend plný zážitkov. aby si uvedomil, že keď má kamarátov okolo seba, tak sa dá žiť aj s hendikepom,“ pokračuje Volf. Súčasťou tímu Cesta za snem boli okrem Volfa aj jeho brat, otec a najmladšou členkou kolektívu bola kamarátka dcéry kapitána.
Tolerantní vodiči a krása Slovenska
Pretekári sa museli vysporiadať nielen s dlhou trasou, ale i s horúcim počasím. Celkovo však bolo podujatie o veľkom sebazaprení a vôli niečo dosiahnuť. „Je to veľmi náročné. Máme dve autá a v oboch sa dá spať za jazdy. Ale aj tak je únava šialená. Spíme dve až štyri hodiny denne a najazdíme množstvo kilometrov,“ opisuje ďalej líder zoskupenia Cesta za snem. Avšak zážitky, ktoré počas trasy zažijú, sú na nezaplatenie.
„Na Slovensku je skutočne krásne. Treba si uvedomiť, že keď idete autom, tak uvidíte množstvo krás, ale na bicykli je to úplne iný pohľad,“ nadchýna sa Volf. Toho milo prekvapili aj slovenskí šoféri: „Vodiči sú skvelí. Niekedy sa rozčúlia, ale chápem, že aj oni majú toho dosť. Máloktorý sa však hnevá. Charakterizoval by som ich ako tolerantných. Mnohí z nich na vás zatrúbia a zamávajú vám. Takže v tomto smere žiaden problém,“ dodal Volf, na ktorého tvári sa napriek vyčerpaniu neustále zráčil úsmev a dobrá nálada.
Preteky sú v týchto chvíľach už na konci. Z celkového počtu prihlásených nedokončil závod iba jeden kolektív. Víťazmi sú všetci, ktorí náročnú trasu absolvovali. Jazdci si zaslúžia uznanie a obdiv. Zvládnuť takéto preteky je náročné aj pre zdravých. Zdravotne postihnutí športovci ukázali, že aj napriek nemilosti osudu dokážu žiť plnohodnotný život a tešiť sa z každej chvíle v živote.
