Devätnásťročný Maroš bol príklad nezodpovedného človeka. Po odpracovaní trestu povinnej práce mu žilinská nemocnica ponúkla zamestnanie. Teraz postupne spláca dlhy a vracia sa do školy.
ŽILINA. Maroša nenapravila žiadna prevencia, dohovory alebo zlá skúsenosť, ale rovno trest. Jeho vyčíňanie skončilo pred súdom. Ako 16-ročný „zabudol“ prísť do školy, pretože mu, podľa jeho slov, prišla zbytočná. Jeho hlavnou náplňou práce bolo túlať sa s kamarátmi po uliciach. Z takéhoto životného štýlu nemohlo vzísť nič dobré. Sám priznáva, že s partiou boli ako zle pochopený príklad troch mušketierov – keď sa pobil jeden, do obete sa pustili všetci. Tak tomu bolo aj v deň, keď Maroš zbil staršieho človeka, za čo sa dostal pred súd.
Pri práci zmenil zmýšľanie
Maroš sa väzeniu vyhol. Sudca sa rozhodol pre alternatívny trest – povinná práca. Maroš musel bez nároku na mzdu pracovať v práčovni žilinskej nemocnice. S odstupom času tento krok súdu vníma ako jeden z najlepších momentov jeho doterajšieho života. Pri práci sa mu zmýšľanie zmenilo. Začal si uvedomovať problémy a vedel ich nazvať pravým menom. Po odpykaní trestu požiadal nemocnicu o trvalú prácu. Tá mu vyhovela. Odvtedy sa jeho život otočil o 180 stupňov.
„Dostal som 80 hodín povinnej práce. Bolo to celkom ťažké, ale vydržal som to. Musel som. Nastali také časy, že som nemal robotu a mal som samé dlhy. Nikde ma nechceli zamestnať. Trest bol viac-menej spravodlivý. Som rád, že som ho dostal, inak by som nemal robotu a dlhy by mi len narastali. Takto sa ich pomaly zbavujem a idem si dorobiť školu,“ povedal Maroš.
Maroš si v nemocnici odpykal spolu dva tresty povinnej práce. Nie všetko však bolo od začiatku ružové. Prvé dni Maroš odmietal chodiť do práce. „Na začiatku nechcel prísť. Keď som jedno ráno telefonoval s jeho matkou, tak nebol ochotný vstať a prísť k telefónu. Potom ho zobudila a nakoniec som sa dohodol na pohovore, a potom už pracoval. Tieto dva tresty ho natoľko resocializovali a zaradili do spoločnosti, že dnes si ide dokončiť školu. Pokiaľ bude takto pokračovať, tak som mu prisľúbil, že bude u nás zamestnaný,“ povedal Jozef Pollák, hospodársko-technický námestník FNsP Žilina.
Na partiu nespomína v dobrom
Maroš spomína na svoju predošlú partiu. Keď porovná svoj život predtým a teraz, má na nich jednoznačný názor. „Ja sa už s nikým takým nestýkam. Keď idem von, tak si len sadnem na kofolu alebo zahrám šípky. Oni sa nesnažia zmeniť, to je stále o tom istom. Radšej k nim nechodím, lebo idú z problému do problému. Všetci sme boli bitkári a keď sa niekto pochytil, tak sme do toho išli všetci. Tak to potom dopadlo. Každú chvíľu na polícii,“ opísal Maroš.
Mladý muž sa chopil svojej šance. V nemocnici bude pracovať do konca prázdnin. Dovtedy by si mal vyrovnať všetky svoje dlhy. Od septembra začína so školou, bude študovať elektrotechniku. V nemocnici mu prisľúbili, že
u nich bude mať dvere otvorené. Maroš môže po štúdiu pracovať v práčovni ako údržba strojov.
Trest povinnej práce je pre nemocnicu ekonomicky výhodný
Žilinská nemocnica začala využívať prácu ľudí odsúdených na trest povinnej práce od minulej jesene. Za ten čas si tam trest odpracovalo 18 ľudí. Celkovo odpracovali približne 1 600 hodín, čo je pre nemocnicu benefit približne 7 000 eur.
