Ako vám ubehla Tour de France?
Pred Tour som si vravel: sú to veľmi významné preteky. Bolo by krásne obhájiť zelený dres, ale bude to ťažké a keď som už bol vo Francúzsku, zo začiatku som sa cítil dobre, no postupne mi dochádzali sily. Posledné dni už boli veľmi ťažké a vravel som si, že už to musím iba nejako prežiť. A teraz? Ani neviem, ako tie tri týždne ubehli. Boli vôbec nejaké preteky?“ (smiech)
Čo pre vás znamená obhajoba zeleného dresu?
„Že je misia splnená a teraz sa pozerám do budúcna.“
Čo bol najsilnejší zážitok na Tour?
„Víťazná siedma etapa. Aj vďaka štýlu, akým sa to podarilo. Aj organizátori vraveli, že nič podobné sa dlho nepodarilo. Konečne vraj jeden tím pripravil napínavý priebeh a bolo sa na čo pozerať. Pre mňa to bol najsilnejší moment roku 2013.“
Vyhrali ste zelený dres dvakrát. Kedy bola radosť väčšia, vlani, či teraz?
„Vlani sme šli na Tour s novými cieľmi. Nevedeli sme, ako to dopadne a vyhral som tri etapy a zelený dres. Teraz som ho od začiatku šiel obhájiť a podarilo sa to. Radosť bola takmer rovnaká. Vlani som možno viac prekvapil.“
Vlani ste získali tri etapové triumfy, teraz jeden. Nie je to trochu sklamanie?
„Každý rok je iný, lepší alebo horší. Nemôže byť všetko rovnaké. Ja som s Tour veľmi spokojný. Aj keď ľudia asi chceli viac víťazstiev. Pre mňa bol zelený dres hlavným cieľom, a to sa splnilo. Som rád, že tu jednu etapu som vyhral. Tento rok som nebol v takej forme ako vlani. Na najlepších špurtérov som nemal. To musím priznať. Pri rovinatých dojazdoch to musel postrehnúť aj laik, že som za nimi zaostal.“
Mali ste krízu alebo okamih, kedy ste rozmýšľali, že by ste vzdali?
„To som nemal. Domov ma mohli poslať jedine organizátori, ale sám by som neodstúpil. Po páde som si hovoril, že neodídem z Tour de France po prvom dni. Z dvoch silných špurtérov nik nebojoval o víťazstvo. Cavendish aj Greipel ostali vzadu a tak som to bral pozitívne, že som nič nestratil.“
Na Tour ste získali niekoľko zelených dresov. Už viete, ako s nimi naložíte?
„Rozdal som ich hlavne chalanom v tíme, pretože bez nich by som ich nezískal. Rozdal som masérom, mechanikom aj jazdcom. Nakoniec zostali možno tri. Uvidíme však, či nedám ďalšie ešte vyrobiť.“
Vnímali ste kritiku fanúšikov na slabú podporu od tímových kolegov. Skúste vysvetliť, čo pre vás spolujazdci odvádzajú?
„Bez nich by som neuspel. To, že vyhrávam a že sa mi darí, je práca všetkých. Keď som niečo potreboval, tak to urobili. Ich podpora bola stopercentná. Nemám k tomu čo dodať.“
Čo vám prebieha v hlave počas etapy?
„Keď je dôležitá, sústredím sa na to, aby som podal, čo najlepší výkon. Vtedy idú všetci na doraz. Napríklad v siedmej etape, kedy moji kolegovia ťahali hlavnú skupinu, robili sme maximum, aby sme utrhli silných šprintérov. Koncentrovali sme sa, aby sme išli čo najlepšie. Keď sme prešli kopec, pýtal som sa, aký máme náskok, ako sa všetko vyvíja. Postupne kilometre ubiehajú. Potom som sa pýtal chalanov, či vládzu ešte ťahať, pretože to bolo náročné. A oni vraveli – jasné, ideme. Keď je etapa voľnejšia, je čas aj na zábavu, porozprávame sa aj so súpermi, aj nejaký vtip príde. Všetko záleží od etapy.“
S kým z hviezd najlepšie vychádzate?
„Najlepšie s chalanmi z nášho tímu. Potom s aktuálnym majstrom sveta Philipom Gilbertom a s odchovancami z nášho tímu. Porozprávam sa aj s ostatnými, ale nie je to o tom, že by sme sa stretávali. Keď o nič nejde, bavíme sa medzi sebou, rozprávame sa. Ale keď ideme do špurtu, neberieme na seba ohľady. Vtedy sme súperi. Cyklistika je však šport, kde každý zostáva pri zemi a je viac ľudský. Možno aj pre extrémnu záťaž, ktorú v pretekoch musíme znášať.“
Vo Francúzsku bolo veľa Slovákov. Ako ste vnímali podporu?
Veľmi ma to tešilo. Je vidieť, že u nás rastie záujem o cyklistiku. Dokonca mali slovenské vlajky aj zahraniční fanúšikovia. Z toho som bol veľmi prekvapený. Možno chceli podpis alebo fotku, aby som sa pri nich zastavil.“
Tím Cannondale získal vyše 70-tisíc eur na prémiách. Budete túto sumu rozdeľovať nejako medzi ľuďmi v tíme?
„Máme presne určené podiely, kto koľko dostáva. Aká časť ide mechanikom, masérom, jazdcom. Ja som bol kapitánom tímu a vopred som povedal, že nechcem z tejto sumy nič. Pretože všetci pracujú len pre moje úspechy a z víťazstiev vlastne profitujem, preto chcem, aby si tieto prémie rozdelili ľudia v tíme.“
Ako vnímate svoju budúcnosť? Chceli by ste zabojovať aj o žltý dres a celkové víťazstvo?
„Zatiaľ nie som taký typ jazdca. Som ešte mladý a mal by som sa venovať tomu, čo mi ide. Nechcem teraz niečo meniť, pretože by som mohol prísť o to, v čom som teraz dobrý. Uvidím však, čo mi kariéra neskôr prinesie.“
Čo hovoríte na to, že víťaza Chrisa Frooma často prirovnávajú k Lancovi Armstrongovi a musel čeliť mnohým otázkam o dopingu?
„Noviny sa musia predávať. Keď dajú na titulku slovo doping, tak sa predá viac ako keby tam dali, že vyhral Froome. Je to o tom, kto predá viac a snažia sa na tom zarobiť. Ak Froome dopuje, tak sa na to príde. Skúste sa však vžiť do jeho pozície. Príde na Tour pripravený, chce vyhrať, darí sa mu a zrazu o ňom celý svet rozpráva, že dopuje. Hovoril mi, že absolvoval tri dopingové kontroly za 24 hodín. Ak by naozaj dopoval, bol by idiot.“
Vy ste koľkokrát boli na kontrole?
„Počas Tour som mal tri námatkové a po etapách som bol štyri razy. Za rok je ich však nespočetné množstvo. Už to ani nepočítam. Riadim sa však tým, že načo by som riskoval, keď nemusím. Bola by to blbosť, keby som to urobil.“
Aké máte ďalšie plány?
„Teraz mám pár dní voľno. Neznamená to, že nechodím na bicykel, ale je to len hodina alebo dve denne. Pôjdem sa povoziť s kamarátmi v okolí Žiliny. Ďalším väčším cieľom budú majstrovstvá sveta v septembri. Teraz mám čas na oddych a potom bude nasledovať ďalšia príprava.“
