Ráno naštartuje auto a za počúvania svojej obľúbenej stanice rádia Devín ide pomaly zo Svederníka do Žiliny. Teší sa do práce, na ľudí okolo seba, na výstavy a všetky aktivity s touto prácou spojené. Umenie je totiž jeho život. Milan Mazúr, kunsthistorik a riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline.
ŽILINA. Už od malička to ťahalo Milana Mazúra k umeniu. „Vyrastal som v Bytči, v blízkosti Bytčianskeho zámku,“ vyslovil a pokračoval: „História ma vždy zaujímala a možno práve tým, že celé moje detstvo bolo obklopené históriou, odišiel som ju do Bratislavy študovať na FFUK, odbor dejiny umenia.“
Vyštudovaný kunsthistorik sa uchádzal o miesto v galérii, avšak mali plno a tak zakotvil vo vtedajšom Osvetovom stredisku. Svojho sna sa však nevzdával.
Sen sa stal skutočnosťou
Milan Mazúr odišiel na začiatku 90-tych rokov do Talianska. Žil striedavo v Žiline a vo Verone. „Môžem povedať, že bola pre mňa druhou vysokou školou,“ prezradil nám. V slávnom talianskom meste - najmä vďaka Shakespearovej tragédii Romeo a Júlia – sa nachádza viac ako sto galérií. „Navštevoval som ich najmä počas víkendov a nasával všetko, čo poskytovali. Každý týždeň som sa stretol s novým umením.“
Sám mal možnosť spraviť niekoľko výstav. „Spoznal som tam množstvo výtvarníkov, ktorých som neskôr priviedol na Slovensko.“
Počas tohto obdobia manželka Anna s deťmi (Milanom a Evou) prichádzali za ním a naopak. Nakoniec sa rozhodli zostať na Slovensku. Čakanie na vysnívanú prácu sa mu totiž vyplatilo. „V roku 1994, po návrate z Talianska, mu ponúkli miesto kurátora súčasného umenia a kunsthistorika v súčasnej Považskej galérii umenia.“
Odvtedy až dodnes ho práca v galérii stále baví a napĺňa. Na Taliansko však nezabudol. „Do Talianska stále chodievam. Vydala sa mi tam dcéra. Mám tam dvoch vnukov, 7-ročného Jacoba a 4-ročného Nikolasa.“
Napráva obrazy
„Keď ráno otváram dvere do galérie, tak som šťastný,“ povedal riaditeľ galérie, ktorý si nevie predstaviť, že by niekedy robil niečo iné. „Pôvodným povolaním som aranžér, pre ktorých je charakteristické, že stále niečo vytvárajú., tvoria, inštalujú a „búrajú“, aby nanovo stavali. U mňa sa to prejavuje pri inštalovaní výstav, veď takmer každý mesiac tvorím novú a novú výstavu. Už na prvý pohľad vidím, či je obraz nakrivo alebo príliš vysoko.“
Táto jeho „profesionálna deformácia“ sa uňho neprejavuje len v práci. „Keď niekam prídem na návštevu, hneď napravujem obrazy. Pravdaže, niektorí sa na mňa dívajú ako na blázna,“ zasmial sa.
Nejeden raz sa mu stalo, že niekde vošiel a zistil, že obraz, čo visí na stene, je naopak. „Raz mi dokonca povedali, že ten obraz im tak visí už niekoľko rokov.“
Má rád/nemá rád
Každá práca má svoje plusy i mínusy, nech ju máme radi akokoľvek. Na otázku, čo má na tej svojej práci najradšej, Milan Mazúr odpovedal:. „Svoju prácu milujem. Mám rád už prvotnú dramaturgiu, kedy si povieme, čo budeme robiť a potom tiež každú jednu výstavu, ktorú s kolegami a výtvarníkmi pripravujeme. Už keď chystáme nejakú výstavu, tak mám podklady k nej všade okolo seba - obrazy, brožúry, knihy, proste všetko.“
Znepríjemniť prácu mu dokáže asi iba škaredé počasie. „To ma unavuje. Mám rád slnko, teplo, sneh, no sychravé počasie neznášam. Vtedy zväčša zájdem do Hložníkovej expozície trochu sa rozptýliť.“
Žilinčania sú kultúrni
Rozptýlenie a uvoľnenie v expozícii výtvarníka Vincenta Hložník nachádza viacero ľudí. „Ľudia tu strávia aj niekoľko hodín. Sadnú si, pozerajú a rozmýšľajú.“
Nielen preto si Milan Mazúr myslí, že Žilinčania majú záujem o kultúru. „Vidím to na stálych návštevníkoch našej galérie, ktorí si prídu jednu výstavu pozrieť niekoľkokrát.“ Ich záujem o kultúru možno vidieť aj na vernisážach, kde chodí čoraz viac ľudí.
Obrazy má i doma
I keď je Milan Mazúr s umením spätý v práci, umelecké diela môžeme nájsť aj u neho doma. „Zbieram obrazy, takže ich mám doma veľa. Niekedy si urobím radosť a všetky si ich povykladám. Mám obrazy ako od slovenských tak i od zahraničných autorov.“
Obľúbeného výtvarníka ale nemá. „Vyhýbam sa tomu, aby som mal obľúbeného výtvarníka. Určite je môjmu srdcu blízky Hložník, veď som ho študoval a aj expozícia je postavená na jeho poznaní, no nemôžem povedať, že by bol môj najobľúbenejší. V každom prípade to bol jeden z vynikajúcich výtvarníkov, ktorý má svoje miesto v slovenskom ale i európskom kontexte .“
S umením je Milan Mazúr denno-denne v kontakte, a priznal sa nám, že skúšal aj sám maľovať. „Na strednej škole sme maľovať museli, teraz ma to chytí tak raz do roka. Je to väčšinou len voľná tvorba, nič konkrétne. A v posledných rokoch maľujem s vnukom - dohliadam na neho.“
Najlepšie si oddýchne v záhrade
Svoj voľný čas trávi Milan Mazúr čítaním. Nie však beletrie, ako by si mnohí z vás mohli myslieť. Milan Mazúr číta odbornú literatúru od časopisov cez dostupné katalógy až po odborné články na internete. „Veľa čítam, robím si poznámky, výpisky, snažím sa aby mi nič neušlo.“
Má rád súčasné umenie, ktorému sa dlhodobo venuje. „Nie som starinár, nevraciam sa k starému umeniu, sledujem nové trendy, sledujem ako sa vyvíja súčasné umenie, čo vidieť aj v dramaturgii galérie.“
No a najradšej oddychuje v záhrade. „Tam sa cítim najlepšie.“
Ako sa priznal, rodinu nenúti sedieť doma s ním, preto čas od času strávia spolu i dovolenku v zahraničí. „Často chodievame za dcérou, vnukmi a rodinou do Talianska, kde zvykneme tráviť aj zimnú lyžovačku.“
Talianska kuchyňa
Už niekoľkokrát spomínané Taliansko má s riaditeľom ešte jedno spojenie. Tým je talianska kuchyňa. „Už od deväťdesiatych rokov som na nej vychovaný. Je jednoduchá a chutná, no najmä zdravá. Celá naša rodina miluje špagety Aglio, Olio, Peperoncino. Sú to špagety, kde základom je olej, cesnak a feferónky.“
Napriek láske k talianskemu jedlu, nestrávi v kuchyni príliš veľa času. „Manželka ma k hrncom veľmi nepúšťa a ja jej túto radosť rád prenechávam.“
V kuchyni teda nemá miesto – za to ho však má pri grile. „V krbe vonku grilujem, to je zase moja parketa,“ prezradil s úsmevom na tvári.
