Knihu Nezábudky v burine vyslali do sveta –ako inak- nezábudkami.
ŽILINA. Minulý týždeň uviedli do života básnickú zbierku novej nádeje slovenskej poetickej tvorby. Iba osemnásťročná Lucia Sárköziová čitateľom ponúka v knihe Nezábudky v burine 44 básní z obdobia ostatných piatich rokov.
Jej básnická zbierka vyšla v žilinskom vydavateľstve v edícii Žilinská brána, ktorá ponúka mladým autorom vstúpiť do knižného sveta.
Prvá báseň vznikla neplánovane
Lucia Sárköziová odjakživa inklinovala k poézii. Čítala básne rôznych autorov a jej obľúbencami sa stali poľská poetka Wisława Szymborska a Jacques Prévert. A práve k Prévertovi Luciu prirovnávajú.
„Lucia je Prévert v sukni,“ povedala Andrea Harmanová, riaditeľka vydavateľstva na krste knihy, „sú medzi ich tvorbou rozdiely, ale lyrika, nežnosť a vystihnutie lásky sú v nej zrejmé.“
Ako nám prezradila samotná autorka, prvú báseň napísala neplánovane. „Zaujal ma jeden obrázok v knihe, bol na ňom mesiac v splne nad riekou a hory. Cítila som v sebe potrebu vyjadriť svoj obdiv a tak vznikli prvé štyri verše. Keď sa vydarila prvá báseň, pokračovala som,“ vyslovila debutantka.
Štyri časti
Debutová zbierka obsahuje 44 básní
z obdobia ostatných piatich rokov.
Básnická zbierka mladej Žilinčanky je rozdelená do štyroch väčších celkov. „Z Luciiných básní priam kričalo: zoraďte nás,“ povedala Andrea Harmanová s úsmevom na perách.
Tak básne zoradili do štyroch častí, kde v prvej sú básne týkajúce sa plynutia času a radosť z mladosti. „Ďalšia časť nám ponúka už iný pohľad na svet, trochu kritický,“ prezradila Harmanová.
Nechýbajú verše o láske a celú zbierku uzatvárajú básne smutnejšie, básne o koncoch a odchodoch z tohto sveta.
„Každá z básní je perlou pre vnímavého a citlivo na okolitý svet reagujúceho čitateľa,“ vyslovil pri krste Alfréd Vyšný, kníhkupec a zároveň krstný otec zbierky. „Z dojemnou nehou nám autorka odkrýva svoje ušľachtilé a krehké vnútro.“
Príroda i ľudia
Talentovanú mladú dámu dokáže inšpirovať doslova každá maličkosť. „Stačí niekoho slovo, niekoho pohľad. Ako hovorí moja sesternica, inšpirácia je pod každým kameňom,“ povedala Lucia. K niektorým básniam ju dokonca inšpirovali i básne známych autorov poézie.
Rôznorodosť jej básní je očividná, no najradšej píše o kráse prírody, o ľudských cnostiach a ľudských túžbach.
Takto napísala aj o nezábudkách, jej najobľúbenejších kvetoch. Venovala im niekoľko básní, jedna z nich je aj v spomínanej knižke. A hoci zbierka obsahuje 44 kúskov, Lucia má vo svojom archíve už niekoľko stoviek básní. Niet sa čomu čudovať, keďže všade, i do lesa, si so sebou berie papier a ceruzku - ako nám na ňu prezradili jej príbuzní.
Sama autorka má niekoľko svojich obľúbených básničiek. „Napríklad v zbierke mám blízko k básni Protestujem. Som skôr pokojnejší človek, no v nej vyjadrujem veľa vzdoru, nespokojnosti. Báseň je podľa mňa plná silných slov, a čo som chcela zo seba vykričať, sa mi takto podarilo dať von.“
Krstili nezábudkami
Ako inak, knihu vyslali do sveta modrými, nežnými kvietkami - nezábudkami. Autorka, rovnako ako i krstný otec veria, že sa kniha dostane k čitateľom a bude mať šťastný život.
Autorka na krste recitovala zo svojej knihy.
