ŽILINA. Nielen milovníci literatúry, ale aj zvedavci, priaznivci i nepriaznivci Ivety Radičovej zavítali do žilinského kníhkupectva Martinus.sk vo štvrtok 20. júna. Bývalá premiérka do kníhkupectva neprišla politikárčiť, aj keď sa tejto téme nevyhla, ale prišla predstaviť svoju knižku Krajina hrubých čiar.
Pracovala na nej spolu s novinárkou Ľubou Lesnou a kniha dostala formu rozhovorov. Spomínané rozhovory sú o stave demokracie na Slovensku, o rozdelení Česko-Slovenska, ére mečiarizmu a viacerých veľkých politických káuz. Nevyhýba sa ani témam Gorila či generálna prokuratúra. Definuje príčiny súčasnej finančnej a ekonomickej krízy a poodhaľuje aj zákulisie vnútornej politiky.
Desiatky hodín
„S myšlienkou napísať knihu ma oslovila pani Radičová ešte keď bola vo funkcii premiérky. Bolo to na jeseň 2011 a bola som polichotená,“ zaspomínala si na prvý moment idey vzniku knihy Ľuba Lesná. To, že kniha dostala formu rozhovorov, vzniklo spontánne.
„Spravili sme spolu nie jeden, ale niekoľko rozhovorov, kým sme si povedali, že to dáme do knižnej podoby. Všetky rozhovory som zaznamenávala na diktafón a boli to skutočne desiatky nahraných hodín.“
Stretávať sa za účelom rozhovorov sa obe začali po voľbách. „Keďže som sa chystala odísť do Oxfordu, vedeli sme, dokedy si rozhovory môžeme plánovať. Stretávali sme sa od mája do novembra. Potom mi Ľuba Lesná poslala prvý pôdorys a rovnopis do Oxfordu,“ prezradila Iveta Radičová.
Niekoľko tém
Každé ich spoločné stretnutie malo svoju tému. „Rozprávala som o našom príbehu, príbehu Slovenska za ostatných 20-30 rokov z pohľadu ženy, matky, partnerky, priateľky, sociologičky, političky, premiérky, ministerky, poslankyne a normálnej ľudskej bytosti a je to priesečník tejto skúsenosti poznania. Je to čriepok v mozaike obrazov o našom spoločnom príbehu tak, ako som ho dokázala vnímať, pochopiť, zažiť a možno aj ovplyvniť z pozície vrcholovej politiky.“
Názov titulu Krajina hrubých čiar je príznačný. „Snažím sa pomenovať, kde sme urobili hrubé čiary, čo za problémy to prináša a čo si myslím, že by sme mohli skúsiť urobiť, aby sme nekráčali nevedno kam.“
Iveta Radičová s Ľubou Lesnou.
Veľa rozčítaných kníh
Hoci na pôde kníhkupectva, nevyhla sa Iveta Radičová politickým otázkam, no zazneli i také, ktoré súviseli s knihami. Spolu s Ľubou Lesnou odpovedali na otázku, čo radi čítajú.
„Ja som študovala ruštinu a som zamilovaná do ruskej literatúry. Nedám dopustiť na Dostojevského, Bulgakova, Majakovského a mnohých ďalších,“ vyslovila Ľuba Lesná a pokračovala, „práve som dočítala Veľkého Gatsbyho a momentálne čítam Herzoga.“
Iveta Radičová má s knihami problém asi ako väčšina knihomoľov – viacero rozčítaných kníh. „Časť kníh mám na nočnom stolíku, časť je v obývačke pod stolíkom, a potom knihy rozdeľujem podľa toho, na akú dlhú trasu idem a či šoférujem alebo nešoférujem.“
Z rozčítaných kníh má v súčasnosti knihu o Železnej lady, knihu o Churchillovi a posledné úvahy politológov z Karlovej univerzity. „Nedávno som dočítala najnovšiu knihu Daniela Heviera. Odporúčam.“
Medzi jej obľúbencov patrí napríklad John Keane, ktorého považuje za jedného z najlepších politológov.
