Kto postaví najdlhší diaľničný tunel u nás, stále nie je jasné.
BRATISLAVA. Boj o výstavbu úseku D1 s 7,5-kilometrovým tunelom Višňové pri Žiline sa naťahuje.
Spoločnosti Skanska, ktorá ponúkla, že ho v konzorciu s firmou Strabag postaví najlacnejšie, sa nepozdáva, že štát vybral za víťaza Doprastav. Ten plánuje tunel hĺbiť o 44 miliónov eur drahšie ako Skanska, za 382 miliónov eur.
Spoločnosť Skanska zo súťaže vyradili, a tak požiadala Národnú diaľničnú spoločnosť o nápravu.
„Jediné rozumné vysvetlenie pre nás je, že na strane obstarávateľa sa stal omyl, prípadne nesprávne posúdil ponuky. V opačnom prípade by sme naše vylúčenie museli vnímať ako účelové a tendenčné,“ tvrdí Magdaléna Dobišová, riaditeľka Skansky.
Spory o stavbu
Tendre
- Súťaží sa o výstavbu 13,5kilometrového úseku D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou skalou. Jeho súčasťou je 7,5-kilometrový tunel Višňové.
- Štát predpokladal, že ho úsek vyjde aj na 900 mil eur.
- Najlacnejšia ponuka prišla od firmy Skanska: 338 mil. eur. Štát ju vybral za víťaza.
- Druhý najlacnejší Doprastav s ponukou 382 mil. eur proti tomu namietal. Zvíťazil a Skansku vylúčili.
- Skanska sa ohradila.
Za vylúčením by mali byť veľké vzdialenosti medzi únikovými východmi z tunela.
Diaľničiari ich podľa firmy Skanska merali nesprávne: po iný bod, než by podľa technických noriem mali.
Niektoré únikové východy si vraj v Národnej diaľničnej spoločnosti ani nevšimli.
Vyplýva to aj z vyjadrení firmy Amberg Engineering, ktorá pre Skansku robila predbežný návrh riešenia tunela. Jej šéf Martin Bakoš hovorí o „hlbokom nedorozumení“.
Kedy bude tunel
Národná diaľničná má teraz niekoľko dní na to, aby firme Skanska odpovedala. Tendre, ktoré bežia, zo zásady nekomentuje.
Ak firme nevyhovie, tá sa zrejme obráti na Úrad pre verejné obstarávanie. Úrad má rozhodovať do 30 dní, ale trvá mu to aj dlhšie.
Ministerstvo dopravy dúfa, že napriek prieťahom stihne práce rozbehnúť tento rok. „Sme optimisti,“ povedal hovorca rezortu Martin Kóňa.
Doprastav tento tender nekomentuje. „K súťaži, ktorá sa neskončila, sa nepatrí vyjadrovať. Verím, že uspejeme,“ vraví jeho akcionár Ivan Šesták.
Doprastav stráca na zákazkách v Poľsku. Šesták a druhý akcionár firmy Dušan Mráz podiely vo firme na krátky čas predali, údajne podnikateľovi Františkovi Hodorovskému. Ten sa spája s pádom Slovenskej kreditnej banky v 90. rokoch.
Banky Doprastavu na istý čas zmrazili účty. Začal opäť stavať, až keď sa doň vrátili pôvodní akcionári.
Najprv vyhrala Skanska
Pôvodne si štát vybral za víťaza tendra firmu Skanka. Proti tomu však namietal Doprastav. Úrad pre verejné obstarávanie mu dal za pravdu. Nariadil diaľničiarom, aby opäť vyhodnotili ponuky.
Problém vtedy úrad nevidel v únikových cestách. Mal pochybnosti, či Skanska nepodlieza reálne ceny a nezdalo sa mu ani vetranie v tuneli.
Právny zástupca Skansky Tomáš Kamenec z kancelárie Dedák & Partners hovorí, že ak sa štátu niečo nepozdávalo, mal sa na to pýtať. Svedčí o tom zákon o verejnom obstarávaní a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Podobná situácia ako v tomto prípade nastala, keď štát obstarával mýtny systém. Vtedy sa pýtal uchádzačov na nejasnosti, ale napokon ich vyraďoval aj za to, na čo sa vôbec neopýtal. Vec už riešil aj Súdny dvor Únie, Európska komisia stále rozhoduje, či Slovensko pre mýto zažaluje.
