Prečo ste prikývli na ponuku stať sa ambasádorom tohto podujatia?
- Myšlienka ma ihneď oslovila, keďže sa to robí pre deti. Väčšina o tom, aká je dôležitá mládež len rozpráva a práve na tejto akcii je vidieť aj konkrétne skutky.
Aké iné mimofutbalové aktivity podporujete na Slovensku či v anglickom klube Liverpool?
- Vždy, keď mám možnosť a prostriedky, snažím sa angažovať na rôznych charitatívnych akciách a pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. V minulosti sme pomáhali pri povodniach v rodnej obci Ráztočno, kde podporujeme aj futbalový klub. V Liverpoole máme v tréningovom centre prakticky každý deň rôzne mimofutbalové akcie, na ktorých si klub zakladá. Na Vianoce zas pravidelne chodievame za deťmi do nemocnice.
Pre futbalovú mládež je určite česť a motivácia stretnúť sa s kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie. Aké otázky z ich úst najčastejšie počujete?
- Dúfam, že je to pre nich motivácia..(smiech). Väčšinou sú deti hanblivé a bojazlivé. Vypýtajú si podpis a fotku, otázok je pomenej. Viem sa však vžiť do ich veku. Keby som mal podobné stretnutie v mladosti ja, tiež by som bol rovnaký.
Ako si spomínate na svoje detské časy?
- Bolo to bezstarostné obdobie. Hoci som chcel, čo najrýchlejšie vypadnúť zo školy, postupom času som si uvedomil, že okrem školy a futbalu, som nemal iné starosti. Na základnej škole v Prievidzi sme boli navyše futbalová trieda, čiže aj na školských turnajoch sme zaknihovali zopár úspechov.
Čo je dôležité pre futbalistov druhého stupňa základnej školy, pre ktorých je tento turnaj určený?
- V porovnaní s mojim detstvom je pre mňa až zarážajúce, že vonku nevidím žiadne deti naháňať sa za loptou. My sme po vyučovaní odhodili tašky do kúta a išli sme hrať futbal. Tí, ktorí to myslia vážne, potrebujú futbalu obetovať čo najviac. Len potom sa im to môže v budúcnosti vrátiť.
Akú radu by ste dali mladým hráčom, ktorí by chceli vedieť, ako sa dá dostať do jednej z najlepších líg na svete a hrať za národný tím?
- K miere talentu a veľkej pracovitosti treba aj kus šťastia. Tréner Valovič, nám v mládežníckej reprezentácii vždy hovoril, že na vrchol pyramídy sa dostanú len dvaja-traja. Som rád, že v mojom prípade sa to podarilo.
Kde nastal hlavný zlom vo vašej futbalovej kariére?
- Najpodstatnejší bol ten, keď som v 19-tich rokoch odišiel z Trenčína do ruského Zenitu Petrohrad. Bol to veľký skok, ale zároveň dobrá príprava pre ďalší život v Anglicku. Druhým zlom nastal, keď si ma tréner Rafael Benitez vybral do Liverpoolu. Napriek nie príliš vydarenému začiatku mi stále veril a myslím, že sa mu to oplatilo.
Patríte k uznávaným vodcom na ihrisku, ktorých máme na Slovensku akosi málo. Čím to je?
- Vodcovia to musia mať v sebe od narodenia. Ja som bol vždy k tomu vedený, aby som z mojej pozície stále rozprával a dirigoval hru pred sebou. Súvisí to aj s tým, že Slovensko je malá krajina a všade vo svete nám to dávajú pociťovať. Tiež to je o našej mentalite, v ktorej nám chýbajú líderské črty.
Dievčenský futbal naberá na popularite, čoho dôkazom je aj tento turnaj. Ako to vnímate?
- Pár rokov dozadu sme si nevedeli predstaviť spojenie ženy a futbal. Postupom času sa ženský futbal stále viac rozvíja, čo kvitujem a možno raz v budúcnosti bude na Slovensku úspešnejší ako ten mužský.
Víťazné družstvá Coca-Cola Školský pohár 2013 pocestujú na zájazd do talianskeho klubu Juventus Turín, ktorý o vás v minulosti prejavil záujem. Žeby ste im na miestnom štadióne robili „sprievodcu“?
- Mám platnú zmluvu s Liverpoolom a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť. Liverpool je vo svete futbalu obrovský pojem a hoci mužstvu i mne osobne minulá sezóna nevyšla, stále mi chýbajú nejaké trofeje, ktoré by som tam ešte chcel zdvihnúť nad hlavu.
„Môžeš stokrát spadnúť a byť zdolaný, ale stokrát vstaneš a pôjdeš ďalej.“ Čo znamená pre vás toto motto?
- Viackrát som sa presvedčil v živote i vo futbale, že niekedy sa ocitnete na dne a o to viac treba zabrať. Ja som mal za rok a pol trikrát zlomenú nohu a myšlienky boli všelijaké. Práve vtedy som sa snažil riadiť týmto heslom a som rád, že som zaťal zuby a vydržal...
