ŽILINA. Niektorí vedia, niektorí možno nie, že medzi nami Žilinčanmi žijú i Angličania. James Baxter je jedným z nich. Zapáčilo sa mu tu natoľko, že sa tu usadil, býva a učí tu už desiaty rok.
James je učiteľom angličtiny na Súkromnom gymnáziu v Žiline. Stretnúť ho však môžu nielen teenageri, ale i dospelí, ktorí navštevujú napríklad hodiny anglického jazyka v žilinskej súkromnej jazykovej škole.
I doma bol učiteľom
James pochádza z malého mestečka. V rodnom Anglicku vyštudoval za učiteľa, kde aj jeden rok pôsobil. V roku 1998 však odišiel do Olomouca, odkiaľ neskôr prešiel učiť do Žiliny. „Keďže moja priateľka je odtiaľto, prišiel som sem,“ prezradil nám dôvod, prečo si zo všetkých miest vybral práve to naše.
Učenie ho veľmi baví. Pri otázke, aký rozdiel vidí v učení v Anglicku a na Slovensku, odpovedal: „Musím povedať, že disciplína je tu lepšia ako v Anglicku. Ale na druhej strane začína už trochu pokrivkávať. V Anglicku býva práve s disciplínou študentov najväčší problém, avšak tiež to závisí od typu školy, lebo u nás je medzi školami veľký rozdiel.“
Študentov považuje James za šikovných. Ich najväčší problém vidí v tom, že mnoho z nich nevie, čo chce od života. „Obávam sa, že nie všetci využívajú svoj potenciál. Študenti majú na výber z viacerých možností, no problém je v tom, že ich nevedia využiť.“
Nie je prísny
James sa nepovažuje za príliš zaujímavého. Vôbec vraj nie je typ učiteľa, ktorý je vtipný a s každým sa hneď baví. „Skôr som uzavretejší individualista.“
Ako učiteľ vôbec nie je prísny. „Myslím si, že som príliš mäkký, príliš priateľský, aj keď mám svoje štandardy, ktoré musia študenti dodržiavať. Avšak, ostatní učitelia bývajú viac prísni, ako som ja,“ charakterizoval sa.
Študentom veľmi rád pomáha s angličtinou. „Baví ma to, keď viem, že majú o ňu záujem a chcú ju študovať.“ Pomocnú ruku podáva najmä tým, ktorí chcú. „Pomáham im hlavne s prípravou na skúšky.“
Zo školy má veľa zaujímavých a často i vtipných zážitkov. I pri našom spoločnom rozhovore sa potuteľne usmieval. „Najvtipnejšie historky vznikajú, keď študenti robia chyby v angličtine. Dokonca aj na maturite sa prihodili vtipné situácie,“ povedal, avšak konkretizovať už nechcel: „Nemám na ne dobrú pamäť... a tiež nechcem zahanbiť svojich bývalých študentov.“
Slovenský jazyk
Hoci žije James na Slovensku už desať rokov, slovenčinu sa stále učí. Ako skonštatoval, je to veľmi ťažký jazyk. „Istý čas som mal učiteľa slovenčiny, teraz sa učím sám. Čítam noviny, počúvam rádio. To mi pomáha. Myslím si, že nikdy nebudem slovenčinu ovládať perfektne, ale beriem to pozitívne, nie ako tragédiu.“
Medzi slovenskými slovami má svojich favoritov. „Páči sa mi slovo cencúľ, znie prekrásne, alebo snežienka, má taký poetický zvuk. Mám rád slovenčinu, rád ju počúvam. Osobne mi znie krajšie ako napríklad čeština či maďarčina.“
Prvé slová, ktoré si osvojil, boli pozdravy a rýchlo sa naučil i neslušné slová. Kým bol v Čechách, pochytil množstvo slov, ktoré sa používajú i v našom jazyku, no, napríklad, pozná i slová, ktoré sa odlišujú, ako je bocian, čučoriedka, púpava.
Angličania v Žiline
Hoci teda nehovorí veľa po slovensky, v obchodoch nemá problém vypýtať si, čo chce kúpiť. „Pravdaže, stalo sa mi, že keď som prišiel do obchodu, nevedeli sme sa dohodnúť, čo vlastne chcem, ale čím som tu dlhšie, tým menej sa mi to stáva.“
Dodnes si pamätá situácie, kedy pri komunikácii nepomohli ani ruky ani nohy. „To sa mi napríklad stalo, keď som kupoval bublinkový obal.“ Väčšina slov sa však podľa neho dá opísať a predavačky porozumejú.
Na svojich potulkách mestom sa však stretáva iba so Slovákmi. „Určite sú v Žiline Angličania, ja som ale vždy narazil iba na Slovákov. Aj teraz mám kamarátov Slovákov. Často so mnou hovoria slovensky, no musím povedať, že je tu veľa ľudí, ktorí hovoria anglicky. Avšak, kým som nepracoval v jazykovej škole, nestretával som veľa ľudí, ktorí by hovorili anglicky.“
Slovensko mu „chutí“
Jamesovi sa na Slovensku páči a zatiaľ nepomýšľa nad tým, že by sa vrátil do rodného Anglicka. „Myslím si, že Slováci sú priateľskí, nie sú však veľmi otvorení a málo sa smejú. Na druhej strane rešpektujú druhých a sú nápomocní, keď o pomoc požiadaš.“ Nájsť dobrých priateľov si však vyžaduje svoj čas.
Pokiaľ ide o naše národné jedlo a pitie, James nimi nepohrdne. „Bryndzové halušky mám veľmi rád, hoci ich neviem robiť, vždy, keď idem do Terchovej, tak si ich objednám. Rovnako mi chutí i slivovica, aj keď radšej mám, priznám sa, hruškovicu.“
Keďže trh je otvorený, v obchodoch už nájdeme i výrobky, ktoré sa predávajú v Anglicku. Jamesovi preto z potravín nič konkrétne nechýba. „Páči sa mi, že v supermarketoch nenájdeme toľko hotových jedál, polotovarov ako v Anglicku. Možno povedať, že ľudia tu žijú zdravšie.“
Domov chodí v lete
Keďže je James učiteľom, jeho povolanie prináša isté benefity. Jedným z nich sú napríklad dlhé letné prázdniny. Počas nich zvykne James chodiť domov, kde sa zväčša zdrží štyri týždne.
Zo všetkého mu najviac chýba rodina a priatelia, čo je samozrejmé. „Chýba mi tiež more. Pri ňom je iný vzduch a občas mi napadne myšlienka, aké by bolo fajn ísť k moru.“
Voľný čas
Vo svojom voľnom čase sa James venuje rôznym aktivitám. Je veľkým fanúšikom MŠK Žilina a nevynechá žiaden ich zápas. „Mám zakúpenú permanentku,“ vyslovil. Napriek tomu, že sa žilinským Šošonom v tejto sezóne nedarilo, Jamesa to neodrádza. „Každý tím má svoje dobré časy a zlé časy,“ vysvetlil a dodal: „prečo by som ich mal kritizovať? Pravý fanúšik ostáva verný svojmu tímu.“
Čas trávi i na plavárni, bicyklovaním, turistikou. S priateľkou precestovali Slovensko, veľa výletov absolvovali i po Českej republike.
Ako sa nám priznal, nie je veľkým fanúšikom televízie. „Vôbec sa mi nepáčia komerčné programy. Ak pozerám televíziu, tak skôr športové alebo filmové kanály.“ Na dobrý film si zvykol James zájsť i do kina. „Kedysi som veľmi často navštevoval filmový klub v Dome odborov, ale teraz tu máme multikiná a tie ma nelákajú. Už je to ako všade inde vo svete. Vytratilo sa to čaro kina. Mám rád starý štýl pozerania filmov.“
