ŽILINA. Kníhkupectvo Panta Rhei pripravilo pre Žilinčanov v nákupnom centre Aupark slávnostnú prezentáciu knihy Adriany Polákovej Napečené s láskou. MY sme sa pri tejto príležitosti s ňou stretli a porozprávali.
Už ju nebavilo vysvetľovanie
Adrianu Polákovú netreba obzvlášť predstavovať. Prostredníctvom televíznych obrazoviek nás pravidelne zobúdza v Teleráne, alebo sa nám prihovára prostredníctvom rádia. Jej priatelia, kolegovia i televízni fanúšikovia vedia, že vášnivo rada pečie. „Vždy keď som niečo dobré napiekla, kamaráti i kolegovia chceli, aby som im dala recept,“ povedala a pokračovala: „Nie je problém nadiktovať ingrediencie, avšak vysvetľovať postup ma nikdy veľmi nebavilo a častokrát sa stávalo, že mi kamarátky zavolali pri pečení a pýtali sa ma, či robia dobre to, či ono. Povedala som si, že všetky recepty, ktoré najčastejšie pečiem, nafotím do knihy.“
Myšlienka pripraviť knihu s podrobným foto-postupom prípravy pečenia sa pretavila do reality a knižka Napečené s láskou je na svete.
„Vybrala som do nej tridsať najobľúbenejších a najčastejšie pripravovaných receptov, a detailnými fotografiami postupov sa mi odbúralo nielen rozdávanie receptov, ale hlavne vysvetľovanie,“ prezradila s úsmevom.
Pečie celá rodina
Recepty v knihe sú rodinné, od kamarátov, tiež z internetu – niektoré osvedčené, iné vylepšené. „Napríklad Kardinálov koláč som našla v úplne inej podobe ako ho robím ja. Vždy, keď sa dá, koláč si nejako vylepším. Nie vždy sa to však dá. Pri koláčoch totiž treba dodržiavať gramáž, postup, aby vyšiel tak, ako má.“
Spomínaný Kardinálov koláč má v obľube i jej dcéra, ktorú pomaly zasväcuje do tajov pečenia. Nielen ona však pomáha v kuchyni. Nedávno ju prekvapil i jej syn. „Celkom sám upiekol bábovku a chutila výborne,“ vyslovila pochvalne.
Koláče pečie, ale neje
Paradoxom u Adriany je, že hoci miluje pečenie a vypeká často, svoje výtvory nejedáva. „Pracujem v médiách, musím si dávať pozor na to, ako vyzerám. A keďže metabolizmus už nepracuje tak, ako kedysi, snažím sa obmedzovať. Oblizovanie krémov, či zobkanie tiež robí svoje. Preto, keď koláč upečiem, tak ho nejem, ale rozdám. Pravdaže, keď ma prepadne chuť na sladké, tak si dám.“
Nebolo to vždy tak. Keď ako trinásťročná „privoňala“ k pečeniu, rada ochutnávala, čo sa jej podarilo. A darilo sa jej vždy. Ako nám prezradila, doteraz jej ešte žiaden koláč neprihorel.
„U nás doma mama nezvykla pekávať. Na sladké sme vždy chodievali k babke. Od nej som mala prvé recepty a keďže v tej dobe neexistoval internet, ani nevydávali také množstvo kuchárskych kníh ako dnes, recepty som zbierala tak, že kdekoľvek som prišla a chutilo mi, vypýtala som si recept.“
Táto vlastnosť jej ostala dodnes. „Naposledy som si pýtala recept na jeden vynikajúci orechový koláč v Chorvátsku.“
Koláče, ktoré zbiera, neskôr skúša piecť. Ich „testermi“ zväčša bývajú jej kolegovia v televízii a v rádiu, ktorým pravidelne nosieva sladké pochúťky na porady. „Keď koláč zmizne z plechu, tak si odfajknem, že môže byť a zaradím ho medzi svoje recepty.“
Koláč, s ktorým sa nedelí
Už vieme, že Adriana často pečie do práce, kamarátkam, na oslavy i grilovačky, a že koláče neje. No predsa len existuje jeden, s ktorým sa nedelí. „Milujem kysnutý marhuľový alebo slivkový koláč s posýpkou. Ešte keď je teplý, idem s plným plechom do záhrady, sadnem na sedačku a idem sa dojesť,“ prezradila na seba.
„Ale pečiem ho zvyčajne, keď susedovi dozrejú marhule alebo slivky a dá mi z nich.“ Ako ešte doplnila, „zhreší“ maximálne trikrát za sezónu. Zhrešiť môžete teraz i vy, a to hneď tridsaťkrát.
