Firmám nemá okrem súdov kto povedať, čo zverejniť.
BRATISLAVA. Vedenie štátnej Žilinskej teplárenskej zrejme porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Schováva nielen zmluvy, ktoré by mohli patriť pod výnimku z infozákona, ale aj tie, ktoré pod ňu nepatria úplne zjavne.
Zákon hovorí, že na webe nemusí byť zverejnená „zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii“.
Teplári sa však rozhodli nezverejniť ani zmluvu na „poskytnutie rekondičných pobytov pre zamestnancov“ za 3547 eur či zmluvu na „generálnu opravu strechy“ za 35-tisíc.
Strecha a oddych? Bežný styk
Problémy so zverejňovaním
- SEPS nezverejnil zmluvy o náteroch konštrukcií za 1,4 milióna eur či zmluvu o aktualizácii IT systému. Argumentovali bežným obchodným stykom a bezpečnosťou,
- ministerstvo zahraničných vecí neukázalo zmluvu s firmou Mafer, ktorá organizovala jej ples, vraj žiadnu nemá. Mafer odmietol ukázať zmluvy so sponzormi akcie,
- štátny Transpetrol nechce povedať, koľko zaplatil hokejovému Slovanu, vraj nešlo o štátne peniaze.
„Uvádzané zmluvy boli uzavreté v bežnom obchodnom styku a v rozsahu predmetu nami vykonávanej činnosti,“ tvrdí tepláreň.
Rekondičné pobyty sa podľa nej vzťahujú k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a oprava strechy zasa k výrobným zariadeniam.
Teplári schovávajú za výnimku aj zmluvu na „záchranný archeologický výskum“.
Šéf Fondu národného majetku, ktorý tepláreň vlastní, upozornil jej vedenie, aby si zákonnú povinnosť splnilo, vraví hovorkyňa FNM Miriam Žiaková.
„V prípade, že bude zákon o povinnom zverejňovaní zmlúv porušovať, rozhodne vedenie FNM o ďalšom postupe.“
Denník SME informoval fond o možných pochybeniach v stredu. Ešte včera boli zmluvy utajené.
Treba ich zverejniť
„Tieto zmluvy určite majú zverejniť,“ hovorí právnik Transparency International Pavel Nechala, podľa ktorého sa výnimka vzťahuje napríklad na koncové zmluvy s odberateľmi tepla.
Preto by teplárne mali zverejňovať takmer všetky zmluvy.
Advokát tiež upozorňuje, že na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by mohla štátne firmy usmerniť, aké konkrétne zmluvy môžu utajiť.
Podľa toho reagovalo aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré za infozákon zodpovedá.
„Účelom zákona je, aby verejnosť mala možnosť kontrolovať hospodárenie s verejnými zdrojmi. V konkrétnych situáciách však právne záväzný výklad zákona môže dať jedine súd,“ odpísala jeho hovorkyňa.
Ministerstvo podľa nej plánuje pripraviť komplexnú novelu.
„Cieľom pracovnej skupiny a ministerstva je pripraviť taký zákon, ktorý prinajmenšom pri zachovaní súčasného štandardu práva na informácie prispeje k odstráneniu rozličných aplikačných problémov.“
