ŽILINA. Podľa poslanca Mestského zastupiteľstva Patrika Gromu došlo v Mestskej krytej plavárni Žilina (MKP) k podvodu v sume niekoľko tisíc eur. Tieto informácie sa mali k nemu dostať od zamestnancov MKP, ktorí si na webovej stránke plavárne všimli podozrivé tohtoročné faktúry. Faktúry, ktoré boli medzičasom zo stránky odstránené, mali obsahovať služby účtované externou spoločnosťou, pričom tieto služby vykonávali samotní zamestnanci MKP počas svojho pracovného času.
Podal podnet na prokuratúru
„Tieto zistené skutočnosti ma viedli k tomu, aby som na príslušnej prokuratúre dňa 25. marca 2013 podal podnet na preskúmanie postupu vedenia plavárne,“ uviedol Patrik Groma a dodal: „Po preštudovaní dokumentov poskytnutých zamestnancami MKP, som čím ďalej, tým viac presvedčený, že pravdepodobne došlo k trestnej činnosti pôsobením organizovanej skupiny. Nechce sa mi veriť, že túto činnosť si nevšimol poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline Peter Fiabáne, pôsobiaci dennodenne v priestoroch MKP. Pevne verím, že prokuratúra uvedený škandál dôkladne vyšetrí.“
Groma o skutočnostiach, ktoré uvádza vyššie, oboznámil aj mesto. Riaditeľa MKP Mariána Brezániho však neinformoval. „Správa, ktorú pán Groma posielal, mi bola doručená. Avšak, nie od neho,“ informoval nás Marián Brezáni, ktorý ďalej povedal, že faktúry neboli odstránené, len boli presunuté na elektronickú verejnú správu mesta Žilina.
Najhoršie, alebo najlepšie hospodáriaci subjekt?
Informácie o Gromovom konaní voči žilinskej plavárni vyšli na povrch začiatkom apríla, dva týždne po poslednom Mestskom zastupiteľstve v Žiline, na ktorom došlo k slovnej roztržke medzi poslancami Patrikom Gromom a Petrom Fiabánem. „Peter Fiabáne sa na zastupiteľstve do mňa „pustil“. Bola to jeho reakcia na to, že som začal pátrať po spomínaných podvodoch,“ reagoval Patrik Groma na otázku, či jeho podnet na prešetrenie nesúvisel s tým, čo sa stalo na poslednom mestskom zastupiteľstve.
Čo je na „podvodoch“ pravdivé, sme sa opýtali Mariána Brezániho: „Nechcem sa k týmto skutočnostiam vyjadrovať. Pán Groma mnohé informácie vytrhol z kontextu a v tomto prípade iba zavádzajú verejnosť.“
Groma ďalej vyhlásil, že plaváreň je najhorším hospodáriacim subjektom vo vlastníctve mesta Žilina. Podľa našich informácii zo správ o hospodárení je však MKP z troch subjektov, ktoré spravuje mesto, na tom najlepšie. „Neviem sa vyjadriť k tomu, či sme najlepšie hospodáriaci subjekt. Čo však k tomu môžem povedať, je, že sa snažíme, aby sme boli zárobkoví. Za posledné roky naša snaha smerovala k tomu, aby sme neboli stratoví,“ povedal Brezáni.
Plaváreň dotáciu za športovú halu už nepoberá
Odkiaľ mali miznúť peniaze, uviedol občiansky aktivista Groma nasledovne: „Mestská krytá plaváreň mala do roku 2006 v správe aj športovú halu, na ktorú dostávala dotáciu. V roku 2007 bola športová hala odpredaná na základe Harmanovho „Memoranda“, pričom plaváreň nevrátila dotáciu na športovú halu a dokonca ju poberá až dodnes.“ Hovorca mesta Žilina Pavol Čorba však túto informáciu poprel: „Mesto finančnú dotáciu na športovú halu nedáva od septembra 2007, odkedy nie je v majetku mesta.“
Peniaze mali podľa Gromu ísť do súkromných vreciek z dotácii mesta. „Žilinská plaváreň v roku 2004 dostala dotáciu vo výške 134 435 € (4.050.000,00 Sk) a v tomto roku má v pláne minúť z daní občanov až 551 900 € (16.626.539 Sk),“ oboznámil nás Groma. Hovorca mesta Čorba túto skutočnosť potvrdil: „Áno, pre plaváreň boli vyčlenené výdavky v dvoch čiastkach vo výške 551 990 €. Ide o bežné výdavky: finančné prostriedky budú použité – formou bežného transferu - na bežné výdavky súvisiace s prevádzkou plavárne vo výške 461 000,- €. Druhú čiastku tvoria kapitálové výdavky: rekonštrukcia a modernizácia – 90 000 € (budú použité finančné prostriedky z rezervného fondu Mesta Žilina), ide o zhodnotenie majetku mesta – rekonštrukciu vestibulu a bezbariérových sociálnych zariadení.“
Výdavky sú oproti minulosti neporovnateľné
V roku 2004 plaváreň mala dostať 134 435 €, čo nám potvrdil aj samotný konateľ plavárne Marián Brezáni (žilinská plaváreň sa začiatkom tohto roka zmenila z príspevkovej organizácie na eseročku): „Moje informácie sú také, že v roku 2004 plaváreň naozaj dostala spomínanú sumu. Podľa toho, čo viem, na konci roku 2004 mala plaváreň stratu zhruba vo výške 2 500 000 SKK, ktorú mesto vyrovnalo. Všetky informácie sú na stránkach mesta v záverečných zúčtovaniach.“ Ako ďalej povedal Brezáni, je neadekvátne porovnávať dotácie od mesta v roku 2004 a v roku 2013. „Ceny sa na Slovensku za posledné roky zvýšili. Samotná plaváreň rovnako, ako iné subjekty, potrebuje vyššiu čiastku na to, aby mohla fungovať. K tomu, aby sme mohli rozprávať o hospodárskej činnosti plavárne, je potrebné ju podrobnejšie spoznať a nielen sa pozrieť na nejaké čísla,“ uviedol na záver.
