ŽILINA. V priestoroch Žilinskej univerzity usporiadala zaujímavú výstavu študentka Zuzana Gacíková. Výstavu, ktorá niesla názov Punk /s not dead/ Žijúci folklór?, si mohli študenti i návštevníci pozrieť počas piatich marcových dní.
Usporiadala ju svojpomocne
Ako nám povedala Zuzana, usporiadať takúto výstavu nebolo jednoduché. Zuzana je študentkou odboru Mediamatika a kultúrne dedičstvo a výstava vznikla ako súčasť jej diplomovej práce Folklór v súčasnej audiokultúre.
Celú výstavu pripravovala študentka svojpomocne, bez sponzorov a z dostupných zdrojov. Myšlienku usporiadať výstavu jej vnukla podobná výstava, ktorá sa konala v Národnom múzeu v Prahe. „Vytvoril ju vedec Petr Janeček. Venuje sa mestskému folklóru a napísal aj knihu Folklór atómoveko veku,“ vysvetlila Zuzana Gacíková. Na Slovensku o súčasnom folklóre a mestskom folklóre nie je veľmi veľa publikácií a ani výstav podobného charakteru, akú usporiadala na pôde univerzity.
Vnímanie folklóru v dnešnej dobe
Mnoho ľudí v dnešnej dobe si pod pojmom folklór automaticky predstaví ľudí v kroji, ľudovú hudbu a niečo, čo zvykne vyhrávať v miestnom rozhlase. Ale nie je tomu tak.
„Hlavnou myšlienkou výstavy bolo poukázať študentom, ale aj verejnosti, že folklór stále žije a darí sa mu. Prežíva v rôznych podobách, či už sú to mestské fámy alebo dokonca punková subkultúra,“ vysvetlila Zuzana Gacíková.
„Snažila som sa porovnať folklór ako tradičnú ľudovú kultúru, ale aj punk. Porovnávala som spoločné prvky: účes, výšivky, zicherky, nášivky, tanec, spôsob života,“ dodala.
Podľa jej slov môžeme folklór charakterizovať ako dynamický kultúrny systém, spôsob existencie komplexu istých kultúrnych javov, ktoré prostredníctvom súboru kolektívnych noriem vytvárajú záväznú osnovu, ktorú každý jej používateľ, príslušník určitej spoločenskej skupiny, oživuje, rozvíja v okamihu jej realizácie. „Čiže podľa tejto definície môžeme usúdiť, že aj punk je istá spoločenská skupina, aj keď sa väčšinou ako spoločenská netvári, ale aj napriek tomu je to folklór.“
Prečo punk a nie fanky
No a prečo si pre porovnanie s folklórom vybrala práve punk a nie inú subkultúru ako napríklad metalistov, reperov či jazzmenov? „Pretože punkači majú viac charakteristických znakov na porovnanie s folkloristami ako hocktorá iná subkultúra,“ prezradila Zuzana a na vysvetlenie dodala: „Folklór môže nadobudnúť rôzne podoby, ktoré my väčšinou nevnímame a nikdy by sme ich nepomenovali, že ide o folklór. Každý si myslí, že folklór zmizol spolu s črpákmi, vyšívanými krojmi a rozprávkami vtedy, keď sa naši predkovia z chalúp sťahovali do činžiakov a panelových bytoviek. Lenže to je veľký omyl. Folklór stále žije a darí sa mu.“
Nazývame ho aj mestským folklórom, ktorý nahradil ten dedinský, nahradil staré povesti a rozprávky za nové mestské legendy, fámy a vtipy. Na výstave k mestskému folklóru preto zaradila Zuzana i céčka, ktoré si každý pamätá z detstva, hru škôlka, švihadlá a podobne.
„Zo starých povestí sa stali mestské povesti ako napríklad biela dodávka, ktorá kradla deti, či žiletky na tobogánoch,“ vyslovila Zuzana a doplnila, že aj toto všetko je folklór, len sa mení s dobou a existenciou ľudstva.
„Kedysi to bolo tiež tak, niekoho niekto ohovoril, ale dostalo sa to len do uší pár ľudí. Teraz na to slúži internet, aby informáciu o niekom rozniesol po celom svete,“ povedala.
