ŽILINA. Minulý rok uplynulo 700 rokov od prvej písomnej zmienky o Žiline ako o meste. Kolektív autorov pri tejto príležitosti vytvoril knihu Žilina – príbehy jedného mesta, ktorá má najmä Žilinčanom pripomenúť, že žijú v meste s bohatou históriou, že jeho súčasná podoba úzko súvisí s podobami minulými a že budovanie vzťahu s miestom, kde žijú, je spojené s poznaním slávnych aj neslávnych chvíľ mesta.
Privítanie do života
Knižnú publikáciu, ktorú vydalo vydavateľstvo Juraj Štefuň – GEORG, uviedli do života za prítomnosti primátora mesta Žilina Igora Chomu a všetkých autorov knihy minulý utorok na Radnici v Žiline. „Kniha Žilina - príbeh jedného mesta je symbolom siedmich storočí, ktoré má mesto Žilina. Je dôkazom toho, že naše mesto žije,“ povedal na úvod slávnostnej prezentácie knihy Pavol Čorba, hovorca mesta.
Publikácia obsahuje sedem kapitol, úvodnú kapitolu o vzniku a záverečnú kapitolu o budúcnosti mesta. „Venuje sa udalostiam, ktoré sú, alebo boli veľmi významné či už okamihmi alebo obdobiami histórie nášho mesta a sú zachytené prostredníctvom veľmi zaujímavých článkov,“ vyslovil primátor Igor Choma. Kniha tiež obsahuje mapy, ktoré ešte nikde neboli publikované.
Vznikala rok a pol
„Na jeseň v roku 2011 skrsla myšlienka na vznik knihy o meste. Vedeli sme, že kniha bude určená ako pre deti tak i pre dospelých, hlavne pre všetkých Žilinčanov a tým, ktorým záleží na tomto meste. Preto sme zvoli koncept knihy, ktorý pripomína 700–té výročie v siedmich okamžikoch,“ prezradil Ján Ničík, editor a jeden z autorov knihy.
Autori spoločne vybrali okamžiky, ktoré rozhodovali o ďalšom smerovaní mesta, ktoré boli zlomové. „Aj preto v knihe nenájdete všetko. Nie je to encyklopédia, ani historická kniha, ktorá by mala popisovať všetky historické aspekty Žiliny. Chceli sme, aby to bola kniha jednoduchá, aby obsahovala text aj obrázky vo vyváženej forme.“
Aj vzhľadom k tomu práca na nej trvala rok a pol.
Sedem kapitol
Prvou a zároveň najstaršou kapitolou je Privilegium pro Slavis, ktorá sa venuje ľuďom v meste a okamžikom, kedy Žilinu navštívil kráľ Ľudovít I. Veľký. Pod text sa podpísal Peter Štanský, riaditeľ Štátneho archívu v Žiline.
Ďalšia kapitola sa venuje témam zdravotníctvo, školstvo a šport. Jej autormi sú ľudia Považského múzea v Žiline Peter Šimko, Michal Jurecký a Mária Ondíková.
Tretia kapitola je zameraná na katastrofy, ktoré mesto postihli. Autor Jozef Moravčík v nej opisuje požiare i zemetrasenia, ktoré v Žiline boli.
Doprave sa venuje ďalšia kapitola, konkrétne si autori vybrali príchod prvého vlaku do mesta. „Bol to moment, ktorý výrazne posunul mesto ďalej,“ povedal Ján Ničík. Žilina má podľa jeho slov výraznú väzbu na vlaky a ich príchod ovplyvnil a zmenil naše mesto. Kapitolu knižne pripravoval Marián Mrva.
Piata kapitola je venovaná vypuknutiu SNP. „Je zaujímavé, že keď sa povie SNP, väčšina si predstaví Banskú Bystricu, ale nespornou historickou pravdou je, že žilinská posádka bola prvou, ktorá sa postavila nemeckým okupantom,“ prezradil Ján Ničík. Test k nej pripravil Dušan Halaj.
Ľubomír Viliam Prikryl pracoval na šiestej kapitole, ktorá je zameraná na tzv. barbarskú noc. „Bola to akcia vtedajšieho režimu proti mužským kláštorom a cirkvám všeobecne,“ vysvetlil Ničík.
Siedma kapitola je venovaná bulváru. Okrem Petra Štanského je autorom aj Štefan Krušinský.
Dôležitou súčasťou knihy je jej grafická časť, na ktorej spracovaní spolupracovali Tibor Majerčík a Miroslav Pfliegel ml. Kniha je ozvláštnená kresbami, za ktorými stojí Martin Krkošek, a je tiež plná fotografií, ktorých väčšinu zabezpečil Miroslav Pfliegel.
Mesto s tvárou
Neostáva iné, len popriať knihe úspešný štart do života. Primátor mesta Igor Choma jej zaželal: „Prajem knihe, aby sa jej darilo, aby sme ju šírili, kam sa dá a aj takýmto spôsobom šírili informácie o meste Žilina, o meste s tvárou, o meste, ktoré sme si nepožičali od našich otcov, ale od našich detí.“
