ŽILINA. Akademický maliar Stano Lajda so svojou manželkou Hankou má dvoch synov Mariána a Juraja. Je členom Zboru Žilincov, v minulom období bol poslancom mestského zastupiteľstva v Žiline.
Ako výtvarník a evanjelik výraznou mierou prispel k vizualizácii osláv Žilinskej synody. Každý rok vytvorí ilustrácie pre nové, najmä detské knihy. V jeho tvorbe prevažujú náboženské motívy. Popri svojej maliarskej práci vyučuje kresbu na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Pri návrhu na stvárnenie slovenských euromincí získal tretie miesto. Na hrade Strečno môžete vidieť plastiku a obraz Žofie Bosniakovej a Františka Vešeleniho a v Národnom múzeu v Baratislave jeho diorámy prírody. Z podnetu biskupa Františka Rábeka pre Ministerstvo vnútra a obrany namaľoval patróna ochrancov spravodlivosti Archanjela Michala. Z tohto obrazu sa replika dostala i do rúk bývalého pápeža Benedikta XVI. Autorvu tvorbu si môžeme pozrieť na www.stanolajda.eu
Rozhodol si sa rekonštruovať obraz, ktorý nevieme, ako v skutočnosti do detailu vyzeral, pretože v priebehu pol tisícročia z neho zostala len ruina . Tým obrazom je známa Večera Pánova od Leonarda da Vinci.
Leonardova večera sa stala akousi ikonou. Kópie obrazu sú súčasťou kresťanských chrámov a oltárov po celom svete. S myšlienkou vytvoriť rekonštrukciu tohto svetoznámeho diela som sa vážnejšie zaoberal posledných 20 rokov. Predtým to nebolo možné, pretože dielo bolo prekryté nánosmi nekvalitných premalieb a tmavého smogu. Až po dôkladnom zreštaurovaní diela, ktoré trvalo celých dvadsať rokov, bolo možné o niečom podobnom uvažovať. Od malička som tento obraz poznal, ale až po revolúcií som videl originál. Je z neho zachovaných menej ako 40 percent. Bol som v Miláne niekoľkokrát a pocítil som hlbokú túžbu vidieť, ako originál vyzeral pred zničením. Tak som ho začal študovať a začal vytvárať jeho pôvodnú podobu . Na internete je možné vidieť stav originálu vo veľkom rozlíšení. Tu sa dá do najbližších detailov pozrieť hociktorá časť poškodeného originálu. Dopĺňať Leonarda je však robota veľmi náročná na čas, vyžaduje si veľa sústredenia, pokory, vrátane neustáleho štúdia množstva materiálov.
Robíš vlastne nový obraz, ale v inej mierke.
Priestor môjho ateliéru mi umožňuje maľovať obraz iba v mierke 2,5 x zmenšenej. Konečná šírka obrazu je 3,5 metra. Na tejto vedeckej rekonštrukcii pracujem 5 rokov, no štúdiom Poslednej večere sa zaoberám takmer 40 rokov.
Čo si objavil nového na obraze Posledná večera?
Je toho dosť, ale nie som si istý, či už niektoré veci odborníci nezistili napríklad pri reštaurovaní diela. Ja som však na ne prišiel sám, pretože pracujem bez akýchkoľvek poradcov a konzultácií. Bližšie ich opisujem v pripravovanej knihe. Som napríklad presvedčený, že v obraze Leonardo veľmi čitateľne zobrazil i iné biblické udalosti. Denno-denne som sám prekvapený, koľko sa dá z tohto silne poškodeného diela vyčítať. Často mi pripadá, že tými „objavmi“ ma odmeňuje Prozreteľnosť za moje úsilie a vytrvalosť.
Inšpirovala ťa k niečomu aj kniha Da Vinciho kód od Dana Browna? A k čomu, prosím ťa?
Jediná hodnota tejto knihy je, že sa dobre číta. Ostatné sú výplody autora skôr z oblasti sci- fi. Je smutné, ako takéto dielo mohlo osloviť toľkých úprimných kresťanov, že sa nechali klamať a ešte mu za to i platili.
Ja viem o Tebe, že zbieraš rôzne kópie Poslednej večere aj od iných maliarov. Koľko exemplárov má tvoja zbierka?
Nemám to ani presne spočítané, ale odhadujem, že asi 2000 kusov, no to je, myslím, len vrchol ľadovca, koľko ich je po svete. Ani jedna pritom nie je totožná s originálom. Je z toho zrejmé, že tento obraz neoslovil len mňa, ale množstvo kvalitných i menej kvalitných umelcov, vrátane Rembrandta, Rubensa, či Warhola.
Počul som, že si mal v detstve skúsenosť, nazvime to mimozmyslového zážitku. Mali tieto udalosti tiež vplyv na tvoj duchovný vývin?
Určite. Keď som mal desať rokov, tak som spadol zo stromu, z výšky 5 metrov. Počas toho pádu som opäť prežil všetky pekné zážitky svojho dovtedajšieho života. Všetko vo svojej intenzite, postupnosti a časovom rozsahu. Celý pád ale trval maximálne dve sekundy! Vtedy som si to nevedel vysvetliť. Až neskôr, keď som sa dostal ku knižke doktora Moodyho - Život po živote, tak mi boli niektoré opisované situácie veľmi blízke. Ja som neprešiel tunelom, ale začal som veriť v odlúčenosť tela i duše a v relativitu času. V tejto knihe ma zaujalo, že keď sa ľudia stretli so svetelnou bytosťou (Pánom Ježišom), tak pociťovali obrovský pokoj a blaho. Dôležité pre ňu bolo, aký bol kto človek a čo urobil pre druhých ľudí - svojich blížnych, alebo širšie okolie. Či obohatil ich život, či bol užitočný, alebo či si žil len tak pre seba, prípadne robil druhým zle. Zaujímali ho tie najdrobnejšie skutky a pozitívne myšlienky. Nezaoberal sa príliš našimi veľkými gestami a efektnými projektmi, ktoré už na svete priniesli autorom slávu. Bolo pre neho dôležité, či človek v kritickej situácii okamžite, bez rozmýšľania či špekulácií, čo mu to prinesie, pomohol druhému človeku. Skutky nezištné, rozdávanie lásky.
Vráťme sa ešte k tvojej rekonštrukcii. Aké máš ďalej plány s obrazom. Zháňaš už kupca?
Toto ma zatiaľ netrápi. Viac ma zaujíma, či moja práca osloví povedzme znalcov Leonardovej tvorby. V akej miere by sa našli styčné body, pokiaľ by niekde vo svete na odbornej rekonštrukcii pracoval tým historikov a umelcov. A do akej mieri by sa ich spracovanie blížilo, či vzďalovalo môjmu i Leonardovmu.
Kedy a kde si bude môcť verejnosť pozrieť hotový obraz Večere Pánovej?
Na obraze už finišujem. Potom ešte bude treba dodať lakovú vrstvu. Prvýkrát obraz plánujem sprístupniť žilinskej verejnosti v evanjelickom kostole a.v. v Žiline.
