Žilinská nadácia POLIS pripravila nedávno ďalšie zaujímavé podujatie s názvom Holukaust a dnešok. Na podstatné otázky, ako v súčasnosti vnímať odkaz tejto tragickej skutočnosti našich dejín, sa snažili nájsť odpoveď hostia: Monika Vrzgulová, riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu, Egon Gál, filozof, Jozef Hašto, psychiater a psychoterapeut, Péter Hunčík, psychiater a psychoterapeut. Pôvodne mal večer moderovať Martin Bútora, ktorý sa však ospravedlnil a jeho úlohu zastúpila Lucia Faltínová.
Má zmysel hovoriť o holokauste?
Na úvodnú otázku odpovedal ako prvý Egon Gál. "Kladiem si túto otázku vždy, keď ma pozývajú na podobné diskusie. Ale vždy si dávam aj rovnakú odpoveď. Kým sú na svete ľudia schopní takýchto činov, a to je nesporné, má to určite zmysel a dôležitý význam."
Môžeme holokaust pochopiť?
Na toto je už ťažšia odpoveď, čo potvrdili aj naši diskutéri. Veď ako pochopiť, že jeden z najcivilizovanejších národov Európy dokázal naplánovať, pripraviť a realizovať takéto zverstvá. Najstrašnejšie na tom je, že holokaust nazývajú tiež vojnou bez nenávisti. Organizátori "nemali nič" proti Židom, žili s nimi každodenný život, dôverovali ich schopnostiam či už obchodníckym, právnym, ekonomickým. Napriek tomu dokázali sa sami pripraviť o podstatnú časť strednej triedy a inteligencie, ktorá potom vo vývoji chýbala.
Ako vysvetľujú holokaust?
Monika Vrzgulová ako pedagóg sa k téme holokaustu dostala vďaka výskumu.
"Robili sme rozhovory s ľuďmi, ktorí na vlastnej koži zažili holokaust a boli to veľmi rozporuplné príbehy. nerada by som holokaust vysvetľovala, lebo to je veľmi zložité a ťažké, ale chcem mapovať svedectvá, zanechať historické posolstvo, aby sa na nič z toho, čo sa stalo, nezabudlo," povedala.
Psychiater Hunčík mal vo svojej praxi mnoho príležitostí hovoriť s ľuďmi, ktorí holokaust zažili. "Reakcie ľudí na holokaust sú často prudké a negatívne, najradšej by o ňom nepočuli. Ale pokusy, či je bežný občan schopný zabiť svojho kamaráta, spoluobčana len tak na príkaz, sú alarmujúce, pretože väčšina je toho schopná."
Potvrdil to aj psychiater Hašto. "Som presvedčený, že holokaust sa môže zopakovať a príklady toho vidíme aj v súčasnosti. Je ich dosť v genocídnom správaní najmä pri konfliktoch v Afrike. Súhlasím aj s tým, že veľká časť obyvateľstva má fóbiu z tejto témy."
Akým hrozbám by sme sa mali vyhnúť?
Súčasnosť je plná hrozieb najmä v súvislosti s autoritárskym spôsobom vládnutia, ktorému možno podľahnúť nielen v dobrom, ale aj v zlom. Vytváranie povedomia akéhosi nepriateľa je vlastné aj v súčasnosti rôznym nacionalistickým tendenciám a stranám. Žiaľ, aj Žilina je vnímaná v tejto súvislosti ako symbol nacionalizmu na Slovensku, pričom historicky bolo toto územie dlhodobo multietnické a multikulturálne. Hovorila o tom nielen Lucia Faltínová, ale tiež Egon Gál.
Je dobré túto tému tabuizovať?
Podľa Vrzgulovej sa v spoločnosti síce môže hovoriť o všeličom, ale sú témy, ktoré nie sú po chuti. Jednou z nich je aj holokaust. Najstaršia generácia je z neho ťažko traumatizovaná, či už boli v tom aktívni alebo nie. Mladšia generácia o tom hovoriť nechce. Naši diskutujúci sa jednoznačne prikláňajú k názoru, že žiadne tabu v tomto smere nemá zmysel a nič dobré neprináša. Často však ani nejde o tabu, ale o to, že nie sme schopní viesť o danej téme primeranú debatu, najmä keď ide o niečo tak desivé, ako holokaust v skutočnosti bol. Prejavuje sa to v súčasnosti v rozdielnej interpretácii a rozdielnosti pohľadov u ľudí, ktorí holokaust nezažili. Aj preto je jeho odkaz stále dôležitý a nevyhnutný. Majme ho vždy na pamäti.
