Bývalý hokejový brankár Igor Murín od augusta minulého roka trénuje brankárov v hokejovom extraligovom klube MsHK Žilina. Murín, ktorý v minulosti reprezentoval Slovensko na ZOH 1998 v Nagane, sa v poslednom roku venuje už iba trénovaniu. V piatok 1. marca Murín oslávil štyridsať rokov a pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s týmto odchovancom trenčianskeho hokeja.
Igor, prečo ste si vybrali práve hokej?
- Hokej sa mi páčil od malička. Keď som bol ešte škôlkar, chodili sme do neďalekého Trenčína na hokej, kde bola fantastická atmosféra. A tam ma to chytilo.
Kto vás k nemu priviedol?
- Otec spolu s našim susedom, ktorý tiež začal so mnou chodiť na hokej.
Ako ste sa dostali do postu „medzi tri žrde“?
- Keď sme ako deti hrávali hokej na ulici, vždy som sa postavil do brány a potom, keď sme začali chodiť do prípravky v Trenčíne mi korčuľovanie veľmi nešlo. Tak ma postavili do brány.
Momentálne už nehrávate, ste brankárskym trénerom. Ako ste sa dostali na post trénera?
- Rozhodol som sa už nepokračovať v hokeji, vzhľadom na to, aká je situácia v slovenskom športe a prenechať miesto mladším, aby sa zapracovali do tímov. Som veľmi rád, že mi práve Žilina dala priestor a možnosť stať sa trénerom brankárov mužov, juniorky a dorastu. V čom vidím pozitívum, je tu veľká perspektíva brankárov, či už v juniorke alebo doraste.
Opíšte nám, čo je vašou úlohou v tejto funkcii.
- Prináša to najmä väčší stres, ako keby som bol v bráne, lebo chalanom neskutočne držím palce. Rovnako to prináša tvrdú prácu, pretože pracujeme s brankármi už od piatej triedy po deviatu, kde mi veľmi pomáha Marián Holák, ktorý je trénerom brankárov v žiackych kategóriách, až po brankárov zo seniorského tímu. Robím si aj videá, aby chalani videli, ako jednotlivé situácie riešia. Snažím sa byť takým modernejším trénerom brankárov, aj keď samozrejme materiálno-technické zabezpečenie na Slovensku a v zahraničí sa nedá porovnať.
Ako hodnotíte výkony našich brankárov?
- Po štatistickom zhodnotení a analýze naši brankári Johanes, Mikoláš a Žigárdy sú na štvrtom mieste v tabuľke medzi brankármi v extralige. Samozrejme, treba vyzdvihnúť aj Stanislava Škorvánka, ktorý podáva výborné výkony v dorasteneckej lige.
V niektorých zápasoch nastúpil ako dvojka Maroš Mikoláš. Ako hodnotíte jeho výkony?
- Maroš je veľmi suverénny a snaživý brankár. Po technickej stránke je veľmi dobrý a jeho hlavnou prednosťou je jeho rýchlosť, ktorú musím niekedy až krotiť. Maroš patrí medzi najlepších brankárov v juniorskej lige, čo si, samozrejme, všimli aj skauti. Budúca sezóne je pre neho otvorená, pretože je o neho veľký záujem v zámorí.
Neuvažovali ste nad tým, že ho vyskúšate v nejakom zápase postaviť do bránky ako jednotku?
- Pre Maroša je to špecifická situácia, pretože ho veľmi v potrebuje juniorský tím, ktorý je momentálne na rozhraní play-off a play-out. On, ako junior, môže odohrať len štyri zápasy do týždňa a niekedy sa stáva, že sa juniorská súťaž hrá aj cez týždeň, a tak nie je možné aby nastúpil za mužov.
Ako sa vám spolupracuje so Štefanom Žigárdym?
- Žigárdy je veľmi snaživý a myslím si, že odvádza dobrú prácu aj na tréningoch. Aj keď, posledné výkony boli ako na hojdačke. Momentálne je Žigárdy tretí najlepší brankár v extralige.
Súhlasili ste s rozhodnutím poslať Mareka Laca do Nitry?
- Nie, lebo som tvrdil a stále tvrdím, že brankári neboli a nie sú hlavná príčina toho, že sme boli v tabuľke na 9.-10. mieste.
Čo podľa vás chýba „vlkom“ v tejto sezóne?
- Ťažko povedať. Snaha aj bojovnosť je. Nemáme také mužstvo ako minulý rok, to si musí každý uvedomiť. Počas rozbehnutej sezóny odišlo 5-6 kvalitných hráčov, ktorých sme si z ekonomických dôvodov nemohli dovoliť a nahradiť ich je zložité. Musíme však ešte tuho zabojovať, aby sme sa vyhli baráži.
Trénujete na tréningoch hru brankárov a obrany?
- Ja trénujem čisto len brankárov, ale chlapci si musia medzi sebou zakričať, aby nedošlo k zbytočným nedorozumeniam a aby sa navzájom dohodli. Málokedy dostávame góly z prvej strely. Zvyčajne sú to góly po dorážke, a to už musia pokryť obrancovia. Brankár-tím, tím-brankár sú spojené nádoby.
Čo plánujete do budúcnosti?
- Postupne som si tu v Žiline na pozíciu trénera brankárov zvykol, ale trénersky chlebík je veľmi ťažký, predsa len môžeme zo dňa na deň skončiť. Avšak, rád by som v tomto pokračoval, lebo ma baví práca s deťmi. Tie deti počúvajú, prijímajú vaše rady. Je to krásna práca a rád by som v tejto pozícii zotrval, ak by som mal tu možnosť.
Prvého marca ste oslávili štyridsať rokov, s tímom ste išli na zápas do rodného Trenčína. Oslavovali ste?
- Oslavujem skôr len jubileá. Na tridsiatku si však príliš nespomínam. Je však pravda, že v období mojich narodenín som takmer vždy hrával v play-off. Teraz dúfam, že to tak vyjde a v najbližších dňoch už budem mať voľno.
