ŽILINA. Mestské divadlo Žilina pripravilo premiéru adaptácie románu Zločin a trest ruského klasika Fiodora Michajlovič Dostojevského. V réžii Eda Kudláča sa v hlavnej úlohe predstaví mladý herec s neobyčajnou energiou Michal Režný. O veľkej úlohe jeho života sme sa spolu rozprávali.
Ruská klasika
Dostojevského Zločin a trest už na strednej škole patril medzi povinnú literatúru. Michal Režný sa však s týmtoruským klasikom stretol až pri filmovej adaptácii románu Bratia Karamazovovci.
Ďalším stretnutím bolo predstavenie Idiot, ktorý pripravili v žilinskom divadle v roku 2011. „Na Zločin a trest som sa bol pozrieť v Košiciach, kde hral Raskoľnikova Marek Geišberg. Vtedy som ešte netušil, že ho jedného dňa budem hrať aj ja,“ povedal Michal.
Ešte v lete, keď sa Michal chystal na prázdniny, Eduard Kudláč mu povedal, aby si so sebou zobral knihu Zločin a trest. „Nechcel mi povedať, prečo ho mám prečítať.“
No prečítal si ho. „Román je písaný zaujímavo, a hoci som niektoré časti nechápal, najmä niektoré postavy, a až neskôr som sa dozvedel, prečo sa v knihe objavili a zistil som, že tam neboli zbytočne,“ vysvetlil. Najviac ho však na knihe zaujala psychologická kresba jednotlivých charakterov.
Zdesenie
Keď mu neskôr Edo Kudláč povedal, že bude hrať Raskoľnikova, hlavnú postavu románu, ktorej adaptáciu začalo divadlo pripravovať, bol vydesený. „Ide o študenta, ktorý sa pretĺka životom, hľadá zmysel svojej existencie, rieši otázky, ktoré rieši asi každý mladý človek. Ale v okamihu, keď sa udeje jedna plánovaná a jedna neplánovaná vražda... rozmýšľal som ako toto obhájim sám pred sebou a potom pred divákmi, že to bude skutočne náročná úloha,“ povedal Michal.
„Raskoľnikova samodeštrukcia, ktorú má v osobnostnej výbave mi nebola ničím blízka a popravde, trápim sa s tým doteraz. Jedna z najzložitejších vecí pre mňa vôbec bolo prijať Raskoľnikove myšlienky za svoje a obhájiť si jeho myslenie v mojom konaní - interpretácii. S týmto momentálne najviac bojujem a najviac sa trápim.“ priznal sa nám ešte počas skúšobného obdobia..
Nesmrteľná téma
Hra má filozofický i politický rozmer. Obhajuje ideu, prečo Raskoľnikov, chudobný študent spáchal zločin, prečo zabil úžerníčku, čo je aj témou dneška. „Ľudia, ktorí majú majetky sa stávajú neohľaduplní k tím, ktorí ich nemajú, takže inscenácia má aj politicko-sociálny rozmer. Na druhej strane nie je správne ani hrať sa na Boha a rozhodnúť o spravodlivosti na svete zabíjaním.“
Raskoľnikov nie je hrdina
Michal Režný teda nevidí hlavnú postavu ako hrdinu. „Pre mňa je to človek, ktorý síce spáchal niečo, za čo neskôr prichádza trest, no ktorý sa rozhodol byť silný. Avšak rovnako má v sebe veľa slabosti ako hociktorý iný človek. A čo je dôležité, má strach.“
Raskoľnikov spáchal zločin, ale nerátal s tým, čo to s ním spraví. Jeho piliere nahlodávajú postavy, o ktorých si myslí, že ho podržia, že sa nikdy nebude musieť k zločinu priznať. „Ide o prapodtstatu ľudskej slabosti, kde svedomie a strach ťa zviažu natoľko, že nerozhoduješ za seba ty, ale rozhoduje za teba strach. Rovnako sa strach absolútne zmocnil Raskolnikova a každý jeho krok je ovplyvnený činom, ktorý spáchal,“ vysvetlil Michal a dodal: „Snažím sa pochopiť Raskoľnikova, rozmýšľam v jeho intenciách, mantineloch.“
Napriek tomu s ním vraj nemá veľa spoločného. „Je to odlišný typ človeka. Kým on je samodeštruktívny, ja som životaschopnejší, dokážem sa o seba postarať, postaviť sa na nohy a riešiť problémy. A predstava, že by som mal niekomu siahnuť na život je pre mňa na míle vzdialená,“ prezradil a pokračoval: „Ale spoločný prienik medzi nami určite je, napríklad vo veku. A tiež, je to človek so slabosťami, ako sme my všetci, ktoré ho v kontexte spáchania toho zločinu ničia.“
Množstvo tém
Inscenácia predostiera divákovi množstvo tém, a tak si v hre určite každý nájde to svoje. Celé Dostojevského dielo jeden veľký hymnus na život.
