Na hudobnom poli netreba kapelu Invisible Orchestra špeciálne predstavovať. Žilinská kapela funguje už od roku 1995 a hoci boli chvíľu invisible (neviditeľní - pozn. autorky), dnes je to minulosťou. Kapela si našla nového speváka, nahrali nové piesne a chystajú turné po kluboch.
ŽILINA. Žilinská formácia Invisible Orchestra len v decembri vyšla na trh so svojimi novými pesničkami. Stalo sa tak po dlhých siedmich rokoch. Navyše, na nahrávkach počuť Hammond organ – takmer raritu, na ktorej okrem nich hráva i Marián Varga z Collegium Musicum. Čo bolo príčinou čakania, o novom zložení kapely, novom albume a taktiež o Hammond organe sme sa s členmi kapely porozprávali.
Na svojom konte už máte niekoľko albumov. Napriek tomu ste nechali fanúšikov čakať na tento posledný až sedem rokov. Prečo?
Vlado: Tie „albumy“, rovnako ako aj tento posledný, sú
v skutočnosti len propagačné demá, ktoré slúžia na prezentáciu kapely. Nahrávame ich
a ďalej šírime na vlastné náklady, čiže aj financie sú jedným z dôvodov, prečo až sedem rokov.
Ako sa vám s odstupom času nahrávalo?
Tomáš: Na naše prekvapenie bolo nahrávanie vcelku bezbolestné. Vďaka tomu sme mohli viac času venovať samotnému zvuku nástrojov, mixáži a masteringu. Po zvukovej stránke sme s výsledkom spokojní, najmä ak zoberieme do úvahy fakt, že zostava nebola ešte úplne „zrelá“ do štúdia. V každom prípade to bola pre nás výzva.
Kedy ste album nahrávali a ako dlho?
Kura: Koncom minulého roka, dva víkendy.
Prečo ste ho nazvali 3+1?
Robo: Lebo na CD sú tri pesničky, plus jedna inštrumentálka ako bonus :-)
Vlado: No bonus ako bonus, vzhľadom na naše inštrumentálne schopnosti by bolo možno lepšie, keby sme ako bonus dávali k tomu disku balík múky zdarma.
Kto navrhol obálku? Koľko piesní album obsahuje? Kto písal texty, kto robil hudbu?
Vojto: Obálku navrhol Tomáš. Obrázok pochádza spoza veľkej mláky od človeka menom T. A. Raymo, ktorý nám dal osobný súhlas na jeho použitie. Nahrávka obsahuje
štyri skladby. Tri sú so spevom a jedna je čisto inštrumentálna. Texty si napísal Robo sám a hudba je dielom celej kapely.
Ktorú z piesní považujete za „hlavný ťahák“ albumu a prečo?
Robo: Na skúšobni sme mali pre pesničku „Možno“ pracovný názov „Eurosong“. Nemáme veľké ambície robiť piesne pre eurovízie a rádiá, ale nejakou zhodou okolností sa nám čosi také podarilo.
Na poslednom albume počuť Hammond organ – dnes takmer raritu. Ako ste sa
k takému hudobnému nástroju dostali? Ovplyvnilo to nejako vašu kapelu i aktuálne CD?
Vlado: Je to jednoducho jeden z najúžasnejších nástrojov na svete, ktorý sa skutočne už nevyrába (ak nerátame tie nové digitálne verzie), čiže keď sa jeden podarilo Tomášovi zohnať, tak prečo ho nemať
v kapele? Samozrejme ten nástroj kapelu ovplyvňuje, zvukovo pozítívne, no a minimálne moju chrbticu negatívne, lebo váži okolo 100 kíl.
Tomáš: Hammond je „pán nástroj“. Nedokážem objektívne posúdiť, či to bol osud alebo náhoda vlastniť niečo tak úžasné. Bol to prvý nástroj v mojom živote, ktorým som dokázal vyjadriť sám seba. Má však aj svoje mínusy: vyššiu váhu a náročnejšiu údržbu (čo je na 50-ročný nástroj pochopiteľné). Za ten zvuk to však stojí.
Speváci často hovoria, že ich najnovší album je zároveň aj najlepší, ako je to s vami? Tiež je pre vás 3+1 momentálnej jednotkou? V čom sa líši od predchádzajúcich albumov? Ostali ste verní svojmu štýlu?
Robo: Myslím si, že najlepší album ešte len nahráme.
V kapele nie som dlho, a tak je mi dosť ťažko porovnávať štýl pred a po mojom príchode.
K nejakej zásadnej zmene ale asi nedošlo. Každý k hudbe pristupujeme z trocha inej strany a snažíme sa nájsť prienik, v ktorom sa budeme všetci cítiť dobre.
Vlado: Posledné CD je prvou nahrávkou našej kapely
s mužským spevom, to je asi najvýraznejší rozdiel oproti tým predchádzajúcim počinom. No a je aj najlepšie po všetkých stránkach. Tie ostatné disky som používal na odplašenie holubov z balkóna. Vlastne ani na to nie sú dobré. (Tu by som využil mediálny priestor a dovolil si vyzvať občanov, aby nekŕmili tie lietajúce krysy na parapetných doskách). S predchádzajúcimi nahrávkami má táto spoločné snáď to, že sme sa opäť pokúsili nahrať hudbu, ktorá má ambíciu byť niečo viac ako vata pustená v rádiu medzi dvoma reklamami. Čiže jednoducho povedané, pokúsili sme sa nahrať hudbu.
Chystáte aj nejaké koncerty k novému albumu?
Tomáš: Novú zostavu musíme najskôr poriadne „zahriať“ a „obrúsiť“. Chystáme preto koncerty v kluboch, čo je skvelá príležitosť na „oťukanie sa“. V lete podnikneme zopár koncertov, ktoré organizujú okolité mestá v rámci svojich každoročných kultúrnych akcií. Pre viac informácií odporúčam sledovať náš Bandzone alebo Facebook profil.
Svoj najnovší album si môžu vaši fanúšikovia stiahnuť na internete. Prečo ste sa rozhodli pre tento spôsob?
A kto prišiel s týmto nápadom?
Vojto: V dnešnej dobe je to najrýchlejší a najlacnejší spôsob šírenia hudby. A kto to vymyslel? Ja určite nie. Ja som chcel nechať nahrávku vylisovať na vinyl.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu a energiu na tvorbu hudby?
Vlado: Neviem, proste sa zídeme na skúšobni, niekto niečo zahrá, ostatní sa chytia
a vznikne pesnička. Alebo sa aj nechytia a je na chvíľu po inšpirácii a energii... Ale keď tak rozmýšľam, tak hlavným hnacím motorom je asi hlad. A hlavne smäd. Ledva prídeme na skúšobňu, ozve sa hlad
a smäd, tak radšej rýchlo niečo „zbuchneme“, aby sme mohli ísť vyhovieť rozkazom metabolizmu.
Fungujete od roku 1995. V akom zložení teraz hráte? A o kom možno povedať, že v kapele tvorí „železné jadro“?
Kura: Robo (spev), Vlado (gitara), Tomáš (klávesy), Vojto (basa), ja (bicie). Jediný členovia od začiatku založenia kapely sú Tomáš s Vladom.
Tomáš: Od samého začiatku sme bojovali s fenoménom neustálej rotácie nových hudobníkov v kapele. Je teda otázne, či máme aj v roku 2013 právo sa volať Invisible Orchestra. „Železné jadro“ neexistuje, existujú len spomienky a matné vízie do budúcnosti. Som však osudu povďačný, že sme to s Vladom ako nemenná dvojka toľké roky vydržali.
Máte nového speváka. Prečo ste vymenili starého za nového?
Vojto: Niekedy nastanú v živote situácie, kedy veci nefungujú tak, ako by mali. A v takejto situácii sme sa ocitli aj my. Preto tá zmena.
Čo prináša do kapely nový „hlas“?
Kura: Pre mňa je to hlavne tvorba nového repertoáru, keďže Robovi nesedia predchádzajúce ženské spevy, ani textovo, ani rozsahovo.
Aké máte sny a plány do budúcna?
Vlado: Čo sa týka hudobných snov a plánov, tak ja dúfam, že nahráme aj ďalšie CD, o ktorom si budeme môcť potom povedať, že je naše najlepšie a že ho nahráme v dobe, keď budeme mať ešte vlasy.
