O zápase cirkvi s totalitou diskutovali so Žilinčanmi šéfredaktor internetového magazínu AM Report Marián Balázs, ktorý vystupoval v úlohe moderátora, vedecký pracovník Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Norbert Kmeť, vedúci výroby dokumentárnych filmov Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák a tajne vysvätený biskup rímskokatolíckej skrytej cirkvi, pôsobiacej v ilegalite v časoch jej prenasledovania pred rokom 1989 Dušan Špiner, ktorý v súčasnosti prednáša filozofiu náboženstiev na PdF Univerzity Palackého v Olomouci.
Katolícka cirkev sa stala úhlavným nepriateľom komunistického režimu. Na jar 1950 zlikvidoval mužské rehole. V rámci tzv. Akcie „K“ v noci z 13. na 14. apríla obsadili kláštory, vysťahovali rehoľníkov a zmocnili sa cirkevného majetku. Akcia postihla viac ako 1000 rehoľníkov, 16 rehoľných rádov a zlikvidovala činnosť vo viac ako 90 kláštoroch. KSČ zmarila v krátkom čase všetky kultúrne, duchovné, výchovné a sociálne aktivity rádov a nenašla za ne 40 rokov náhradu. Bol zriadený Slovenský úrad pre veci cirkevné, ktorý kontroloval situáciu v cirkvi, boli zrušené náboženské spolky a prakticky celá náboženská tlač. Kňazi na výkon služby potrebovali štátny súhlas. Nasledovali PTP prápory, nezmyselné školenia, brutálne vyšetrovania, absurdné obvinenia, väzenia, uránové bane, internácie...
Dušan Špiner pri spomienke na tieto udalosti uviedol, že treba vychádzať z príbehu Syna Božieho. „Keď mu priniesli postihnutého človeka, spýtali sa ho, kto zhrešil: on alebo jeho rodičia, že je takto. On na to odpovedá, aby sa prejavila moc a sila Božia...“ Priblížil však aj názory, ktoré tvrdia, že keby nebola štruktúra hierarchickej cirkvi realizovala temné obdobie stredoveku a upaľovala a trýznila ľudí, nemusela by to prežiť po Veľkej francúzskej revolúcii zase ona.
„Veľa sa hovorí o akciách proti katolíckej cirkvi, ale prenasledovaní boli aj evanjelickí biskupi Fedor Ruppelt, Pavel Uhorskai, Vladimír Čobrda, farár Jozef Juráš a mnohí ďalší. Väčšinou boli odsúdení za aktivity v prospech mládeže, alebo zbrzďovanie socializácie dediny, zatvorení boli aj kňazi reformovaných cirkví. Jednoducho, išli proti všetkým kresťanom,“ spresnil historik Norbert Kmeť.
Na margo spolupráce kňazov s hnutím Pacem in terris v 70-tych rokoch N. Kmeť uviedol, že v tom bol aj strach, „nikto nevedel, či sa 50. roky nevrátia, kde ho preložia, či ustojí provokácie zo strany ŠTB, treba ísť prípad od prípadu... V každom spoločenstve sú ľudia, ochotní sa prispôsobiť momentálnej moci a využiť ju vo svoj prospech.“
Po zmene režimu spoločnosť ani cirkev podľa Mariána Balázsa neurobila žiadnu sebareflexiu. „Keby sme po 89. roku vnútorný priestor cirkvi nastavili tak, aby bol otvorený pre každého, pre toho, kto chce organizovať národné púte, aj toho, kto chce organizovať odborné teologické diskusie - z toho sa skladá celok... Ale tu sa jedni označili za dobrých a druhí za zlých. Aj vďaka ÚPN vyšlo najavo, ktorí sudcovia, v akých prípadoch figurovali, zistilo sa, kto bol aktívny ako agent ŠtB, ktorí ľudia boli zapojení do akcií proti cirkvi, ale nevyvodila sa z toho žiadna zodpovednosť. Keby sa postavili, priznali a ospravedlnili, spoločnosť by ich akceptovala, ale oni konajú pravý opak a zlí sú tí, ktorí na to poukazujú,“ uzavrel Marián Balázs.
Autor: Beáta Jarošová
