Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Kroje z Rajeckej doliny boli bohaté na výšivky

V decembri Krajské kultúrne stredisko v Žiline uviedlo do života svoju druhú knihu o ľudovom odievaní Z vŕšku do doliny. Kniha mapuje ľudový odev v Rajeckej doline.

Autorky knihy v krojoch z Rajeckej doliny pri uvádzaní knihy do života.Autorky knihy v krojoch z Rajeckej doliny pri uvádzaní knihy do života. (Zdroj: ARCHÍV KRKS)

ŽILINA. Krajské kultúrne stredisko v Žiline po úspešnej publikácii Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš, ktorú vydalo v roku 2010, uviedlo do života ďalšiu knihu o ľudovom odievaní. Kým prvá kniha mapovala ľudový odev Terchovskej doliny, v druhej knihe sa autorky zamerali na Rajeckú dolinu.

Kniha Z vŕšku do doliny vznikla na základe výskumu ľudového odevu v devätnástich obciach a mestách. „Najskôr sme si neboli isté, koľko obcí do publikácie zahrnieme, samotní geografi majú problém v zaradení niektorých obcí – či patria do tej, alebo do tej doliny. Tak sme začali Čičmanmi a skončili sme v Lietavskej Svinnej,“ vysvetlila nám Júlia Marcinová – Knapcová, jedna z autoriek knihy. Dokopy to bolo 19 obcí, ktoré však rozšírili na 21, pretože dve sú spojené: Lietavská Svinná – Babkov a pod Rajecké Teplice patrí Poluvsie.

Nechýbali extrémy

Samotné autorky knihy boli pri výskume prekvapené, čo všetko sa ešte v truhliciach dnešných pamätníkov nachádza – skvosty tradičného odevu (kroju), ktoré si dodnes uchovávajú.

„Šli sme však občas z extrému do extrému,“ prezradila Júlia a vysvetlila prečo: „Napríklad v obci Ďurčiná sme videli množstvo zachovanej nádhery, no keď sme o týždeň prišli do Šuje, nenašli sme hmatateľne vôbec nič. Samozrejme, všetko má svoje opodstatnenie, ale naozaj sme to v rámci tak malého územia považovali za extrémy.“

K najľahšie spracovateľným obciam, podľa slov autoriek, jednoznačne patrili Čičmany a Lietavská Svinná. „Tiež veľmi dobrá spolupráca s ľuďmi bola napríklad v Ďurčinej, Poluvsí, Kamennej Porube atď. Naopak, veľmi ťažko sme sa k informáciám dostávali v Porúbke, či Rajci a Rajeckých Tepliciach,“ povedala Júlia. Tam museli viac načrieť do písomných archívov, informátori si už na tradičný odev nespomínali, zanikol veľmi skoro.

„Ale aj napriek tomu musíme povedať, že všade nás prijali veľmi milo, ochotne, venovali nám mnoho času a ľudia zo seba vydali maximum. Takisto všetci starostovia a primátori boli úžasne ochotní a pomohli nám vo všetkom, čo sme potrebovali,“ vyslovila Soňa Jamečná, spoluatorka knihy.

Životné príbehy ľudí

Etnologické výskumy sú nádhernou prácou, tvrdí Júlia. „Okrem skúmanej problematiky sa dozvedáte aj širšie súvislosti, životné príbehy jednoduchých ľudí a spomienky, pri ktorých sa nielen zasmejú, ale si aj poplačú a my s nimi,“ prezradila Júlia a doplnila: „A tiež si zaspievame, to patrí k tomu. Je to úžasné, koľko múdrosti sa schováva v týchto ľuďoch, mladí ľudia by si mohli zobrať obrovský príklad, no bohužiaľ to dnes nie je moderné.“

Z vŕšku do doliny

Kniha zahŕňa tieto obce a mestá: Čičmany, Fačkov, Rajecká Lesná, Šuja, Veľká Čierna, Malá Čierna, Ďurčiná, Rajec, Jasenové, Kľače, Zbyňov, Konská, Kamenná Poruba, Kunerád, Rajecké Teplice, Stránske, Poluvsie, Turie, Porúbka, Lietavská Svinná, Babkov.

Knihu krstili autorky knihy, ktoré si priniesli zem z Lietavského hradu, po ktorej stáročia kráčali naši dedovia a vodu z prameňa v Rajeckej Lesnej, rieky Rajčanky a vodného žriedla Patúch na rozhraní chotárov Lietavskej Svinnej a Babkova.

z_vrsku_do_doliny.jpg

Kroje z Rajeckej doliny

Ľudové odevy Rajeckej doliny možno podeliť do viacerých skupín. „Osobitná patrí Čičmanom, pretože archaizmus tohto tradičného odevu sa v iných obciach Rajeckej doliny nevyskytuje,“ povedala Júlia.

Ďalšiu najväčšiu skupinu tvoria všetky ostatné obce, pretože majú viac-menej rovnaké odevné súčasti, aj keď výšivky sa odlišujú.

„No a zvlášť skupinu tvorí určite mestský odev Rajca. Priradiť sem môžeme aj Rajecké Teplice, ktoré síce dlhodobo boli len osadou Konskej, ale aristokracia, ktorá sa tam schádzala mala vplyv na odievanie vyšších vrstiev aj tu.“

V každej obci používali výšivky. „Ľudia nám vždy tvrdili, že vďaka nim sa vedeli odlíšiť jedna dedina od druhej. Osobitosti boli aj v úprave hlavy vydatých žien: nosili sa podviky, dlhé biele šatky, alebo len krátke šatky. Je úžasné, koľko špecifickosti a jedinečnosti sme v dedinách našli.“

Pokiaľ by sme sa pozreli na kroje podrobnejšie, možno povedať, že celá dolina má okrem Čičmian a Rajca, Rajeckých Teplíc viac-menej rovnaký typ odevu. Rozdiely môžeme nájsť v odevných súčastiach.

Napríklad len v niektorých obciach sa zachovala archaická podvika ako súčasť zavitia hlavy vydatej ženy. Takisto málo bolo svadobných pôlok, staré vyšívané rukávce krížikovou alebo plochou výšivkou, mužské košele, tiež podložky na vytvorenie účesu u vydatých žien – krkule, grgule a podobne.

Vynikala výšivka

„Všetky tradičné odevy v celej doline boli veľmi jednoduché, vynikala vždy najviac výšivka,“ prezradila Júlia Marcinová – Knapcová.

Jej krásu môžeme obdivovať naozaj všade, chudobné ženy si kompenzovali chudobu aspoň tým, že sa snažili vytvoriť čo najkrajšiu kompozíciu vo vyšívaných častiach odevu. „Hoci bola obec chudobná ako napríklad Babkov, no ženy sa tu tiež chceli parádiť. A tak nosili vyškrobené šatky, nariasené šorce, vyšívali. Žena sa jednoducho chcela páčiť, a je to tak dodnes,“ povedala Soňa Jamečná.

O najväčšom vyšívačskom umení však možno jednoznačne hovoriť v Čičmanoch. „Množstvo vyšívačských techník, komplikovaná výšivka cez riasy, zložité riasenie, pletenie vlnených „ponožiek“ na ihliciach, pásoch na krosienkach, výroba čičmianskych súkenných papúč a používanie množstva odevných súčastí vytvára pre mňa dokonalú postavu človeka v archaickom odeve,“ povedala.

Čičmiansky odev (spolu s odevom v obciach s podobným typom) sa v minulosti dokonca stal pre odborníkov prototypom pre rekonštrukciu slovanského odevu. Pre Júliu ide o srdcovú záležitosť. „Bohužiaľ, mnohé vyšívačské techniky zanikajú, pretože ich stará generácia nemá komu odovzdať.“

Najstarší a najkrajší

Ak sa hovorí o kompletnom tradičnom odeve alebo teda kroji, ako sa to dnes nazýva, tak najstarší sa nájde určite v Čičmanoch. „Jednotlivé odevné súčasti ešte zo začiatku 20. storočia však nájdeme aj inde – vyšívané rukávce, mužské košele či kasanice v Ďurčinej, Fačkove, Rajeckej Lesnej, v Poluvsí, Lietavskej Svinnej, mestský odev v Rajci. V Kamennej Porube sme našli aj nádhernú starú svadobnú pôlku približne z prelomu 19. a 20. storočia,“ prezradila Júlia.

Nie všade sa však odevné súčasti zachovali, niekde museli autorky robiť výskum naozaj len podľa spomienok obyvateľov.

Porovnanie

Prácu na tejto publikácii brali autorky trochu inak, ako pri prvej knihe, aj keď systém ostal rovnaký. „Brali sme to inak najmä po emotívnej stránke. Keďže Júlia pochádza z Rajeckých Teplíc a ja z Lietavskej Svinnej, určite sme tým boli ovplyvnené,“ vyslovila Soňa Jamečná a za seba dodala: „Mňa to doslova pohltilo. Niekedy mi napadlo, škoda, že som v tej dobe nežila, a hoci nebol ten život jednoduchý, bol krásny. Najmä vo vzťahoch človeka k človeku.“

durcanska_muzika.jpg

Júlia Marcinová – Knapcová doplnila: „Práca na tejto knihe bola pre nás srdcovou záležitosťou. Myslím, že obe sme hrdé zástankyne lokálpatriotizmu a možno je to z knižky aj cítiť.“

Práce pri tejto knihe šli ľahšie ako pri prvej. „Dôležité bolo, že na každý výskum sme doniesli prvú knižku, mali si ju ľudia možnosť pozrieť a tak videli, že naozaj nám dajú informácie, ktoré my nejako zhmotníme.“

Terchovská vs. Rajecká

Akoby to bolo, keby sme nakoniec neporovnali Terchovskú dolinu od tej Rajeckej? „Samozrejme, sú tu odevné odlišnosti, aj keď typologicky je to viac-menej rovnaký odev. Ale napr. v Rajeckej doline sa veľmi vyšívalo, v terchovskej naopak veľmi málo – mužské košele vôbec, v rajeckej všetky,“ vyslovila Júlia.

Tiež, v Terchovskej doline ženy nosili lajblíky, v rajeckej nie, muži tak isto. V Rajeckej doline veľmi používali modrotlač, v terchovskej minimálne.

„Čo sa týka nátury – áno, aj tam je rozdiel, ale aj v dedinách v rámci jednej doliny je rozdiel. Iná nátura ľudí je v Čičmanoch, Fačkove, v Rajci, v Rajeckých Tepliciach a ostatných dedinách. Zmýšľanie ľudí je dodnes ovplyvnené aj tým, v akej blízkosti bolo mesto a aký veľký vplyv malo na ľudí žijúcich na dedinách. V každom prípade – všade sme sa stretli so staršími srdečnými ľuďmi, ktorí sa držia starého známeho: „Hosť do domu, Boh do domu“ a to bolo veľmi cítiť.“

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  2. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 017
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 762
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 532
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 296
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 764
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 683
  7. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 481
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 480
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 289
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 915
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Jánošíkové dni.

Festival potrvá päť dni.


31m
Tréner MŠK Žilina Pavol Staňo.

Rozhovor s trénerom šošonov o nedávno skončenej sezóne.


12 h
Marek Adamov si počas mesiac trvajúcej cesty za nezávislou kultúrou urobil obraz nielen o jej stave a ambíciách, ale aj o problémoch kultúrnych centier.

Tridsaťdňový cyklovýlet Mareka Adamova je správou o stave nezávislej kultúry.


17 h
Ilustračná foto.

Piata liga sa rozbehne dohrávkami už o týždeň.


11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 20 h

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


11. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Minister povedal, že za istých okolností bude možné čerpať zdroje z plánu obnovy historických verejných budov. Podľa jedného z variantov mala byť pôvodná historická budova zbúraná.


11. jún

Už ste čítali?