Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

Kroje z Rajeckej doliny boli bohaté na výšivky

V decembri Krajské kultúrne stredisko v Žiline uviedlo do života svoju druhú knihu o ľudovom odievaní Z vŕšku do doliny. Kniha mapuje ľudový odev v Rajeckej doline.

Autorky knihy v krojoch z Rajeckej doliny pri uvádzaní knihy do života.(Zdroj: ARCHÍV KRKS)

ŽILINA. Krajské kultúrne stredisko v Žiline po úspešnej publikácii Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš, ktorú vydalo v roku 2010, uviedlo do života ďalšiu knihu o ľudovom odievaní. Kým prvá kniha mapovala ľudový odev Terchovskej doliny, v druhej knihe sa autorky zamerali na Rajeckú dolinu.

Kniha Z vŕšku do doliny vznikla na základe výskumu ľudového odevu v devätnástich obciach a mestách. „Najskôr sme si neboli isté, koľko obcí do publikácie zahrnieme, samotní geografi majú problém v zaradení niektorých obcí – či patria do tej, alebo do tej doliny. Tak sme začali Čičmanmi a skončili sme v Lietavskej Svinnej,“ vysvetlila nám Júlia Marcinová – Knapcová, jedna z autoriek knihy. Dokopy to bolo 19 obcí, ktoré však rozšírili na 21, pretože dve sú spojené: Lietavská Svinná – Babkov a pod Rajecké Teplice patrí Poluvsie.

Nechýbali extrémy

Samotné autorky knihy boli pri výskume prekvapené, čo všetko sa ešte v truhliciach dnešných pamätníkov nachádza – skvosty tradičného odevu (kroju), ktoré si dodnes uchovávajú.

„Šli sme však občas z extrému do extrému,“ prezradila Júlia a vysvetlila prečo: „Napríklad v obci Ďurčiná sme videli množstvo zachovanej nádhery, no keď sme o týždeň prišli do Šuje, nenašli sme hmatateľne vôbec nič. Samozrejme, všetko má svoje opodstatnenie, ale naozaj sme to v rámci tak malého územia považovali za extrémy.“

K najľahšie spracovateľným obciam, podľa slov autoriek, jednoznačne patrili Čičmany a Lietavská Svinná. „Tiež veľmi dobrá spolupráca s ľuďmi bola napríklad v Ďurčinej, Poluvsí, Kamennej Porube atď. Naopak, veľmi ťažko sme sa k informáciám dostávali v Porúbke, či Rajci a Rajeckých Tepliciach,“ povedala Júlia. Tam museli viac načrieť do písomných archívov, informátori si už na tradičný odev nespomínali, zanikol veľmi skoro.

„Ale aj napriek tomu musíme povedať, že všade nás prijali veľmi milo, ochotne, venovali nám mnoho času a ľudia zo seba vydali maximum. Takisto všetci starostovia a primátori boli úžasne ochotní a pomohli nám vo všetkom, čo sme potrebovali,“ vyslovila Soňa Jamečná, spoluatorka knihy.

Životné príbehy ľudí

Etnologické výskumy sú nádhernou prácou, tvrdí Júlia. „Okrem skúmanej problematiky sa dozvedáte aj širšie súvislosti, životné príbehy jednoduchých ľudí a spomienky, pri ktorých sa nielen zasmejú, ale si aj poplačú a my s nimi,“ prezradila Júlia a doplnila: „A tiež si zaspievame, to patrí k tomu. Je to úžasné, koľko múdrosti sa schováva v týchto ľuďoch, mladí ľudia by si mohli zobrať obrovský príklad, no bohužiaľ to dnes nie je moderné.“

Z vŕšku do doliny

Kniha zahŕňa tieto obce a mestá: Čičmany, Fačkov, Rajecká Lesná, Šuja, Veľká Čierna, Malá Čierna, Ďurčiná, Rajec, Jasenové, Kľače, Zbyňov, Konská, Kamenná Poruba, Kunerád, Rajecké Teplice, Stránske, Poluvsie, Turie, Porúbka, Lietavská Svinná, Babkov.

Knihu krstili autorky knihy, ktoré si priniesli zem z Lietavského hradu, po ktorej stáročia kráčali naši dedovia a vodu z prameňa v Rajeckej Lesnej, rieky Rajčanky a vodného žriedla Patúch na rozhraní chotárov Lietavskej Svinnej a Babkova.

z_vrsku_do_doliny.jpg

Kroje z Rajeckej doliny

Ľudové odevy Rajeckej doliny možno podeliť do viacerých skupín. „Osobitná patrí Čičmanom, pretože archaizmus tohto tradičného odevu sa v iných obciach Rajeckej doliny nevyskytuje,“ povedala Júlia.

Ďalšiu najväčšiu skupinu tvoria všetky ostatné obce, pretože majú viac-menej rovnaké odevné súčasti, aj keď výšivky sa odlišujú.

„No a zvlášť skupinu tvorí určite mestský odev Rajca. Priradiť sem môžeme aj Rajecké Teplice, ktoré síce dlhodobo boli len osadou Konskej, ale aristokracia, ktorá sa tam schádzala mala vplyv na odievanie vyšších vrstiev aj tu.“

V každej obci používali výšivky. „Ľudia nám vždy tvrdili, že vďaka nim sa vedeli odlíšiť jedna dedina od druhej. Osobitosti boli aj v úprave hlavy vydatých žien: nosili sa podviky, dlhé biele šatky, alebo len krátke šatky. Je úžasné, koľko špecifickosti a jedinečnosti sme v dedinách našli.“

Pokiaľ by sme sa pozreli na kroje podrobnejšie, možno povedať, že celá dolina má okrem Čičmian a Rajca, Rajeckých Teplíc viac-menej rovnaký typ odevu. Rozdiely môžeme nájsť v odevných súčastiach.

Napríklad len v niektorých obciach sa zachovala archaická podvika ako súčasť zavitia hlavy vydatej ženy. Takisto málo bolo svadobných pôlok, staré vyšívané rukávce krížikovou alebo plochou výšivkou, mužské košele, tiež podložky na vytvorenie účesu u vydatých žien – krkule, grgule a podobne.

Vynikala výšivka

„Všetky tradičné odevy v celej doline boli veľmi jednoduché, vynikala vždy najviac výšivka,“ prezradila Júlia Marcinová – Knapcová.

Jej krásu môžeme obdivovať naozaj všade, chudobné ženy si kompenzovali chudobu aspoň tým, že sa snažili vytvoriť čo najkrajšiu kompozíciu vo vyšívaných častiach odevu. „Hoci bola obec chudobná ako napríklad Babkov, no ženy sa tu tiež chceli parádiť. A tak nosili vyškrobené šatky, nariasené šorce, vyšívali. Žena sa jednoducho chcela páčiť, a je to tak dodnes,“ povedala Soňa Jamečná.

O najväčšom vyšívačskom umení však možno jednoznačne hovoriť v Čičmanoch. „Množstvo vyšívačských techník, komplikovaná výšivka cez riasy, zložité riasenie, pletenie vlnených „ponožiek“ na ihliciach, pásoch na krosienkach, výroba čičmianskych súkenných papúč a používanie množstva odevných súčastí vytvára pre mňa dokonalú postavu človeka v archaickom odeve,“ povedala.

Čičmiansky odev (spolu s odevom v obciach s podobným typom) sa v minulosti dokonca stal pre odborníkov prototypom pre rekonštrukciu slovanského odevu. Pre Júliu ide o srdcovú záležitosť. „Bohužiaľ, mnohé vyšívačské techniky zanikajú, pretože ich stará generácia nemá komu odovzdať.“

Najstarší a najkrajší

Ak sa hovorí o kompletnom tradičnom odeve alebo teda kroji, ako sa to dnes nazýva, tak najstarší sa nájde určite v Čičmanoch. „Jednotlivé odevné súčasti ešte zo začiatku 20. storočia však nájdeme aj inde – vyšívané rukávce, mužské košele či kasanice v Ďurčinej, Fačkove, Rajeckej Lesnej, v Poluvsí, Lietavskej Svinnej, mestský odev v Rajci. V Kamennej Porube sme našli aj nádhernú starú svadobnú pôlku približne z prelomu 19. a 20. storočia,“ prezradila Júlia.

Nie všade sa však odevné súčasti zachovali, niekde museli autorky robiť výskum naozaj len podľa spomienok obyvateľov.

Porovnanie

Prácu na tejto publikácii brali autorky trochu inak, ako pri prvej knihe, aj keď systém ostal rovnaký. „Brali sme to inak najmä po emotívnej stránke. Keďže Júlia pochádza z Rajeckých Teplíc a ja z Lietavskej Svinnej, určite sme tým boli ovplyvnené,“ vyslovila Soňa Jamečná a za seba dodala: „Mňa to doslova pohltilo. Niekedy mi napadlo, škoda, že som v tej dobe nežila, a hoci nebol ten život jednoduchý, bol krásny. Najmä vo vzťahoch človeka k človeku.“

durcanska_muzika.jpg

Júlia Marcinová – Knapcová doplnila: „Práca na tejto knihe bola pre nás srdcovou záležitosťou. Myslím, že obe sme hrdé zástankyne lokálpatriotizmu a možno je to z knižky aj cítiť.“

Práce pri tejto knihe šli ľahšie ako pri prvej. „Dôležité bolo, že na každý výskum sme doniesli prvú knižku, mali si ju ľudia možnosť pozrieť a tak videli, že naozaj nám dajú informácie, ktoré my nejako zhmotníme.“

Terchovská vs. Rajecká

Akoby to bolo, keby sme nakoniec neporovnali Terchovskú dolinu od tej Rajeckej? „Samozrejme, sú tu odevné odlišnosti, aj keď typologicky je to viac-menej rovnaký odev. Ale napr. v Rajeckej doline sa veľmi vyšívalo, v terchovskej naopak veľmi málo – mužské košele vôbec, v rajeckej všetky,“ vyslovila Júlia.

Tiež, v Terchovskej doline ženy nosili lajblíky, v rajeckej nie, muži tak isto. V Rajeckej doline veľmi používali modrotlač, v terchovskej minimálne.

„Čo sa týka nátury – áno, aj tam je rozdiel, ale aj v dedinách v rámci jednej doliny je rozdiel. Iná nátura ľudí je v Čičmanoch, Fačkove, v Rajci, v Rajeckých Tepliciach a ostatných dedinách. Zmýšľanie ľudí je dodnes ovplyvnené aj tým, v akej blízkosti bolo mesto a aký veľký vplyv malo na ľudí žijúcich na dedinách. V každom prípade – všade sme sa stretli so staršími srdečnými ľuďmi, ktorí sa držia starého známeho: „Hosť do domu, Boh do domu“ a to bolo veľmi cítiť.“


  1. Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov 836
  2. Osud mosta vo Vraní je v rukách žilinských poslancov 588
  3. FOTO: Futbalový turnaj v Turí vyhrali hráči tímu Askam Foto 422
  4. V Žiline vyhodili psíka do kontajnera na šaty. Zachránili ho 376
  5. Meteorológovia vydali výstrahu pred intenzívnym dažďom 88
  6. Cyklistka po zrážke s vlakom v nemocnici zraneniam podľahla 83
  7. V Žiline zrazil vlak 13-ročné dievča Foto 64
  8. Dva dni otvorený podchod v Hornom Hričove zaplavilo. Obec zvažuje podať trestné oznámenie Foto 61
  9. Sagan má svoj bod na leteckom nebi. Používajú ho pri navigácii 54
  10. Šošoni prehrali aj na Žitnom ostrove 51

Najčítanejšie správy

Žilina

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Osud mosta vo Vraní je v rukách žilinských poslancov

Národná diaľničná spoločnosť chce provizórne objekty prenajať.

FOTO: Futbalový turnaj v Turí vyhrali hráči tímu Askam

O celkové prvenstvo bojovalo šesť tímov.

Meteorológovia vydali výstrahu pred intenzívnym dažďom

Spadnúť 50 až 80 milimetrov zrážok.

Blízke regióny

Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu

Mladý fotograf z Považia vyhral Slovak Press Photo v jednej z kategórii za sériu, kde hľadal príčiny narastajúcej podpory extrémizmu. Teraz chce ukázať svetu aj život v uliciach rodného mesta.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Pre včelárov bol rok katastrofálny

Medu je menej. Včelárom padlo množstvo rodín. Včelstvá decimujú horúčavy, chemické postreky, klieštik. Mali tiež nedostatok potrebnej výživy pre skoré jarné mrazy.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

Všetky správy

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Mladý Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo spropaguje Slovensko, hovorí dizajnér Milan Pleva.

Kam vyraziť

Podujatia v Rajeckej Lesnej

31. augusta
Leto v Rajeckej Lesnej bude plné podujatí.

EKOPLAGÁT´17

30. júna
V Považskej galérii umenia v Žiline sa uskutočňuje štrnásty ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátov zameranej na problematiku ochrany prírody a životného prostredia pod názvom EKOPLAGÁT. Do súťažnej prehliadky sa zapojilo 138 autorov z 21 krajín sveta s počtom 259 plagátov.

Leto na Vodnom diele Žilina

1. júla
Mesto Žilina v spolupráci s inštruktormi športovo-relaxačného areálu eXtreme park Žilina pri Vodnom diele Žilina budú aj v tomto roku pokračovať v športových aktivitách v rámci Žilinského kultúrneho leta 2017. Obyvatelia mesta tak môžu využiť bezplatný vstup na športové a rekreačné aktivity počas mesiacov júl a august.

Prvé múzeum intermédií II.

10. júla
Prvé múzeum intermédií (PMI) je expozíciou dlhodobého charakteru, ktorá ako jediná na Slovensku predstavuje diela intermediálneho a mediálneho umenia. Pochádzajú zo zbierky PGU v Žiline, budovanej od 90. rokov. Vybrané diela sú nielen príkladmi inštalácií, objektov a rôznych foriem mediálneho umenia od začiatku poslednej dekády 20. storočia až po súčasnosť, ale zároveň dokladajú umelecké stratégie a témy, ktoré sú vo výtvarnom umení po roku 1990 prítomné.

Drevo, koža, kov – výstava

17. júla
Považské múzeum v Žiline vás pozýva na výstavu majstra ľudovej umeleckej výroby, Víta Pieša – Drevo, koža, kov, ktorú vernisážou otvoríme v utorok 27. júna 2017 o 16.00 hod. v administratívnej budove Budatínskeho hradu.