Kroje z Rajeckej doliny boli bohaté na výšivky

V decembri Krajské kultúrne stredisko v Žiline uviedlo do života svoju druhú knihu o ľudovom odievaní Z vŕšku do doliny. Kniha mapuje ľudový odev v Rajeckej doline.

Autorky knihy v krojoch z Rajeckej doliny pri uvádzaní knihy do života.Autorky knihy v krojoch z Rajeckej doliny pri uvádzaní knihy do života. (Zdroj: ARCHÍV KRKS)

ŽILINA. Krajské kultúrne stredisko v Žiline po úspešnej publikácii Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš, ktorú vydalo v roku 2010, uviedlo do života ďalšiu knihu o ľudovom odievaní. Kým prvá kniha mapovala ľudový odev Terchovskej doliny, v druhej knihe sa autorky zamerali na Rajeckú dolinu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kniha Z vŕšku do doliny vznikla na základe výskumu ľudového odevu v devätnástich obciach a mestách. „Najskôr sme si neboli isté, koľko obcí do publikácie zahrnieme, samotní geografi majú problém v zaradení niektorých obcí – či patria do tej, alebo do tej doliny. Tak sme začali Čičmanmi a skončili sme v Lietavskej Svinnej,“ vysvetlila nám Júlia Marcinová – Knapcová, jedna z autoriek knihy. Dokopy to bolo 19 obcí, ktoré však rozšírili na 21, pretože dve sú spojené: Lietavská Svinná – Babkov a pod Rajecké Teplice patrí Poluvsie.

SkryťVypnúť reklamu

Nechýbali extrémy

Samotné autorky knihy boli pri výskume prekvapené, čo všetko sa ešte v truhliciach dnešných pamätníkov nachádza – skvosty tradičného odevu (kroju), ktoré si dodnes uchovávajú.

„Šli sme však občas z extrému do extrému,“ prezradila Júlia a vysvetlila prečo: „Napríklad v obci Ďurčiná sme videli množstvo zachovanej nádhery, no keď sme o týždeň prišli do Šuje, nenašli sme hmatateľne vôbec nič. Samozrejme, všetko má svoje opodstatnenie, ale naozaj sme to v rámci tak malého územia považovali za extrémy.“

K najľahšie spracovateľným obciam, podľa slov autoriek, jednoznačne patrili Čičmany a Lietavská Svinná. „Tiež veľmi dobrá spolupráca s ľuďmi bola napríklad v Ďurčinej, Poluvsí, Kamennej Porube atď. Naopak, veľmi ťažko sme sa k informáciám dostávali v Porúbke, či Rajci a Rajeckých Tepliciach,“ povedala Júlia. Tam museli viac načrieť do písomných archívov, informátori si už na tradičný odev nespomínali, zanikol veľmi skoro.

SkryťVypnúť reklamu

„Ale aj napriek tomu musíme povedať, že všade nás prijali veľmi milo, ochotne, venovali nám mnoho času a ľudia zo seba vydali maximum. Takisto všetci starostovia a primátori boli úžasne ochotní a pomohli nám vo všetkom, čo sme potrebovali,“ vyslovila Soňa Jamečná, spoluatorka knihy.

Životné príbehy ľudí

Etnologické výskumy sú nádhernou prácou, tvrdí Júlia. „Okrem skúmanej problematiky sa dozvedáte aj širšie súvislosti, životné príbehy jednoduchých ľudí a spomienky, pri ktorých sa nielen zasmejú, ale si aj poplačú a my s nimi,“ prezradila Júlia a doplnila: „A tiež si zaspievame, to patrí k tomu. Je to úžasné, koľko múdrosti sa schováva v týchto ľuďoch, mladí ľudia by si mohli zobrať obrovský príklad, no bohužiaľ to dnes nie je moderné.“

Z vŕšku do doliny

SkryťVypnúť reklamu

Kniha zahŕňa tieto obce a mestá: Čičmany, Fačkov, Rajecká Lesná, Šuja, Veľká Čierna, Malá Čierna, Ďurčiná, Rajec, Jasenové, Kľače, Zbyňov, Konská, Kamenná Poruba, Kunerád, Rajecké Teplice, Stránske, Poluvsie, Turie, Porúbka, Lietavská Svinná, Babkov.

Knihu krstili autorky knihy, ktoré si priniesli zem z Lietavského hradu, po ktorej stáročia kráčali naši dedovia a vodu z prameňa v Rajeckej Lesnej, rieky Rajčanky a vodného žriedla Patúch na rozhraní chotárov Lietavskej Svinnej a Babkova.

z_vrsku_do_doliny.jpg

Kroje z Rajeckej doliny

Ľudové odevy Rajeckej doliny možno podeliť do viacerých skupín. „Osobitná patrí Čičmanom, pretože archaizmus tohto tradičného odevu sa v iných obciach Rajeckej doliny nevyskytuje,“ povedala Júlia.

Ďalšiu najväčšiu skupinu tvoria všetky ostatné obce, pretože majú viac-menej rovnaké odevné súčasti, aj keď výšivky sa odlišujú.

„No a zvlášť skupinu tvorí určite mestský odev Rajca. Priradiť sem môžeme aj Rajecké Teplice, ktoré síce dlhodobo boli len osadou Konskej, ale aristokracia, ktorá sa tam schádzala mala vplyv na odievanie vyšších vrstiev aj tu.“

V každej obci používali výšivky. „Ľudia nám vždy tvrdili, že vďaka nim sa vedeli odlíšiť jedna dedina od druhej. Osobitosti boli aj v úprave hlavy vydatých žien: nosili sa podviky, dlhé biele šatky, alebo len krátke šatky. Je úžasné, koľko špecifickosti a jedinečnosti sme v dedinách našli.“

Pokiaľ by sme sa pozreli na kroje podrobnejšie, možno povedať, že celá dolina má okrem Čičmian a Rajca, Rajeckých Teplíc viac-menej rovnaký typ odevu. Rozdiely môžeme nájsť v odevných súčastiach.

Napríklad len v niektorých obciach sa zachovala archaická podvika ako súčasť zavitia hlavy vydatej ženy. Takisto málo bolo svadobných pôlok, staré vyšívané rukávce krížikovou alebo plochou výšivkou, mužské košele, tiež podložky na vytvorenie účesu u vydatých žien – krkule, grgule a podobne.

Vynikala výšivka

„Všetky tradičné odevy v celej doline boli veľmi jednoduché, vynikala vždy najviac výšivka,“ prezradila Júlia Marcinová – Knapcová.

Jej krásu môžeme obdivovať naozaj všade, chudobné ženy si kompenzovali chudobu aspoň tým, že sa snažili vytvoriť čo najkrajšiu kompozíciu vo vyšívaných častiach odevu. „Hoci bola obec chudobná ako napríklad Babkov, no ženy sa tu tiež chceli parádiť. A tak nosili vyškrobené šatky, nariasené šorce, vyšívali. Žena sa jednoducho chcela páčiť, a je to tak dodnes,“ povedala Soňa Jamečná.

O najväčšom vyšívačskom umení však možno jednoznačne hovoriť v Čičmanoch. „Množstvo vyšívačských techník, komplikovaná výšivka cez riasy, zložité riasenie, pletenie vlnených „ponožiek“ na ihliciach, pásoch na krosienkach, výroba čičmianskych súkenných papúč a používanie množstva odevných súčastí vytvára pre mňa dokonalú postavu človeka v archaickom odeve,“ povedala.

Čičmiansky odev (spolu s odevom v obciach s podobným typom) sa v minulosti dokonca stal pre odborníkov prototypom pre rekonštrukciu slovanského odevu. Pre Júliu ide o srdcovú záležitosť. „Bohužiaľ, mnohé vyšívačské techniky zanikajú, pretože ich stará generácia nemá komu odovzdať.“

Najstarší a najkrajší

Ak sa hovorí o kompletnom tradičnom odeve alebo teda kroji, ako sa to dnes nazýva, tak najstarší sa nájde určite v Čičmanoch. „Jednotlivé odevné súčasti ešte zo začiatku 20. storočia však nájdeme aj inde – vyšívané rukávce, mužské košele či kasanice v Ďurčinej, Fačkove, Rajeckej Lesnej, v Poluvsí, Lietavskej Svinnej, mestský odev v Rajci. V Kamennej Porube sme našli aj nádhernú starú svadobnú pôlku približne z prelomu 19. a 20. storočia,“ prezradila Júlia.

Nie všade sa však odevné súčasti zachovali, niekde museli autorky robiť výskum naozaj len podľa spomienok obyvateľov.

Porovnanie

Prácu na tejto publikácii brali autorky trochu inak, ako pri prvej knihe, aj keď systém ostal rovnaký. „Brali sme to inak najmä po emotívnej stránke. Keďže Júlia pochádza z Rajeckých Teplíc a ja z Lietavskej Svinnej, určite sme tým boli ovplyvnené,“ vyslovila Soňa Jamečná a za seba dodala: „Mňa to doslova pohltilo. Niekedy mi napadlo, škoda, že som v tej dobe nežila, a hoci nebol ten život jednoduchý, bol krásny. Najmä vo vzťahoch človeka k človeku.“

durcanska_muzika.jpg

Júlia Marcinová – Knapcová doplnila: „Práca na tejto knihe bola pre nás srdcovou záležitosťou. Myslím, že obe sme hrdé zástankyne lokálpatriotizmu a možno je to z knižky aj cítiť.“

Práce pri tejto knihe šli ľahšie ako pri prvej. „Dôležité bolo, že na každý výskum sme doniesli prvú knižku, mali si ju ľudia možnosť pozrieť a tak videli, že naozaj nám dajú informácie, ktoré my nejako zhmotníme.“

Terchovská vs. Rajecká

Akoby to bolo, keby sme nakoniec neporovnali Terchovskú dolinu od tej Rajeckej? „Samozrejme, sú tu odevné odlišnosti, aj keď typologicky je to viac-menej rovnaký odev. Ale napr. v Rajeckej doline sa veľmi vyšívalo, v terchovskej naopak veľmi málo – mužské košele vôbec, v rajeckej všetky,“ vyslovila Júlia.

Tiež, v Terchovskej doline ženy nosili lajblíky, v rajeckej nie, muži tak isto. V Rajeckej doline veľmi používali modrotlač, v terchovskej minimálne.

„Čo sa týka nátury – áno, aj tam je rozdiel, ale aj v dedinách v rámci jednej doliny je rozdiel. Iná nátura ľudí je v Čičmanoch, Fačkove, v Rajci, v Rajeckých Tepliciach a ostatných dedinách. Zmýšľanie ľudí je dodnes ovplyvnené aj tým, v akej blízkosti bolo mesto a aký veľký vplyv malo na ľudí žijúcich na dedinách. V každom prípade – všade sme sa stretli so staršími srdečnými ľuďmi, ktorí sa držia starého známeho: „Hosť do domu, Boh do domu“ a to bolo veľmi cítiť.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Koľko stojí dovolenka na lodi a koľko apartmán pri mori?
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  5. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  1. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 861
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 6 020
  3. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 454
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 221
  5. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 269
  6. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 2 139
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 093
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár 1 485
  1. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  2. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  3. Dalibor Eštočák: Keď Fico miluje a oslavuje progresívcov
  4. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  5. Miloš Kmety: Skrachovala nám cestovka.
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev
  7. Juraj Droppa: Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
  8. Ján Šeďo: Seniori, s touto vládou sme rovno Boha chytili za nohy !
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 24 248
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 16 755
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 15 829
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 821
  5. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 5 796
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 418
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 311
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 062
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  2. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  3. Dalibor Eštočák: Keď Fico miluje a oslavuje progresívcov
  4. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  5. Miloš Kmety: Skrachovala nám cestovka.
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev
  7. Juraj Droppa: Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
  8. Ján Šeďo: Seniori, s touto vládou sme rovno Boha chytili za nohy !
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 24 248
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 16 755
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 15 829
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 821
  5. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 5 796
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 418
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 311
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 062
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu