Obrovskú vlnu nevôle a protestov vzbudil plán mesta racionalizovať školskú sieť. Hovorca Žiliny Pavol Čorba a Eva Smolková z Odboru školstva a mládeže Mestkého úradu sa o tom presvedčili na vlastné oči. Na zasadnutiach čelili kritike vedení škôl a rodičov, ktorí o zlučovaní nechcú ani počuť.
ŽILINA. Najväčšie a najhlasnejšie zasadnutie predstaviteľov mesta s verejnosťou bolo v utorok na Základnej škole Gaštanová. Jedáleň sa naplnila ľuďmi, ktorým mestský zámer prekáža. Argument, že sa jedná len o pracovnú verziu neobstál. Rodičia sa cítia dotknutí tým, že rozhodovať sa malo len niekoľko dní po zasadnutí. Myslia si, že keby informácie z mesta neunikli a ostali by tajné, ako mali, nikdy by sa o zlučovaní nedozvedeli a boli by postavení pred hotovú vec. „Nemám rada bonzákov, ale v tomto prípade by som tomu bonzákovi kúpila kartón šampanského,“ povedala jedna z prítomných.
Nadšené nebolo ani vedenie školy, ktorému prekáža načasovanie. Práve v dobe zápisov do prvých ročníkov sa mnoho z rodičov pýta, či má význam dieťa zapísať do školy, ktorá možno skončí. Práve Gaštanovej takéto myšlienky robia veľké problémy. Chodia do nej aj žiaci z iných častí mesta a okolitých obcí, ktorí si vážia značku školy.
Deti sa do spojenej školy v budúcnosti nemusia zmestiť
Mesto chce susedné školy spojiť a naplniť triedy väčším počtom žiakov. Tým by utrpela kvalita vzdelávania. Možný je aj scenár, že by sa deti do spojenej školy nezmestili. Argumentom je demografický vývoj, ktorý budúcnosti Soliniek predpovedá nárast počtu školopovinných detí. „Dve školy na Solinkách, podľa počtu obyvateľov Žiliny, tu patria. Budú mať krátkodobý aj dlhodobý význam,“ povedal jeden zo zúčastnených.
„Viete si predstaviť, čo sa stane o rok? Tento školský rok vyjdú tri deviatky a podľa zápisu vieme, že otvoríme minimálne štyri alebo päť tried prvákov. O rok z ôsmakov vyjdú dve deviatky a zase zapíšeme štyri triedy. A sme tam, kde sme boli. Budeme likvidovať odborné učebne, na ktoré sa skladali rodičia, to oni nám kupovali počítače,“ povedal riaditeľ ZŠ Gaštanová Karol Veselský, „racio hovorí, nechajte obidve školy,“ dodal.
Pozrieť celý záznam zo ZŠ Gaštanová
Iné školy chránia eurofondy
Podľa Čorbu je problém racionalizácie škôl restom z minulosti, ktorý sa mal riešiť už dávno: „Už pred piatimi rokmi bolo neskoro,“ povedal.
Verejnosť sa logicky pýta, prečo sa nerušia školy, ktoré dopadli v analýze horšie ako Gaštanová či Limbová. Na Hlinách sú vedľa seba tri školy, ktoré nemajú dostatočný počet žiakov. Ich zrušenie či spájanie však zastavilo čerpanie eurofondov. Ak by sa mesto rozhodlo siahnuť na tieto školy, muselo by peniaze za rekonštrukciu vrátiť a tým by sa žiadne šetrenie nekonalo.
Väčší počet žiakov sa ani trochu nepozdáva učiteľom. „Minulý rok nám odišlo okolo osem detí na osemročné gymnázia, tým pádom z troch pätiek sme museli urobiť dve šestky. Naplnili sme stav do 27 žiakov. Ja by som vám odporučila prísť si vyskúšať jednu vyučovaciu hodinu pri takomto počte žiakov. Je to neúnosná práca,“ zhodnotila pohľad učiteľov Kristína Jelínková.
