Popri otváracích hodinách sa každý pondelok, stredu a piatok môžu v týchto zimných mesiacoch prísť sem ohriať a najesť. Čo tomu predchádzalo a kto je za tým, o tom sme hovorili s vedúcim Domu charity sv. Vincenta Rastislavom Kolmanom a koordinátorkou projektu Evou Trulíkovou.
Dom Charity sa nachádza na Predmestskej č. 12. Orientuje sa najmä na pomoc ľuďom, ktorí sú v núdzi, ktorí žijú ako bezdomovci na ulici, alebo sú prepustení z výkonu trestu. Ponúkajú im možnosť stravy, hygieny, ošatenia, nocľahu, základného i špecializovaného sociálneho poradenstva a predaj pouličných časopisov Nota Bene a Cesta. Počas dňa môžu prísť muži aj ženy. Do nocľahárne prijímajú len mužov. Kapacitu lôžok majú 25 miest. V prípade potreby sú schopní prijať aj väčšie množstvo klientov , ktorým však už môžu ponúknuť len prečkanie noci na stoličke. Minulý rok počas veľkých mrazov bolo niekedy v zariadení aj 38 nocľažníkov. Ženy prespávajú v nocľahárni Sestier Panny Márie Útechy, ktorej kapacita je 10 miest.
K rozhovoru sa pridáva sociálna pracovníčka Gabriela Huliaková, ktorá ma upozorňuje, že v Žiline sa takýto druh dobrovoľného varenia a distribúcie polievky koná po prvýkrát. S projektom prišla EKUZA, čo je ekumenické združenie kresťanských cirkví v Žiline. Ich vyslancom je mladá žena Eva Trulíková, ktorá je absolventkou teológie. Prišla a ponúkla Diecéznej charite v Žiline tento ekumenický projekt odskúšaný v predošlých rokoch aj v iných mestách - varenie polievky pre ľudí bez domova v meste.
Kde vznikla táto myšlienka?
Oslovila ma Táňa Mižičková z Ekuzy, či by som sa nepodujala koordinovať tento projekt. V roku 2010 som pracovala na praxi v Bratislave, kde som sa s projektom pvýkrát stretla. Myšlienka ma oslovila. Projekt sa volal „Ľudia v meste“.
Kde ste sa tu vzali ?
Som mladá dobrovoľníčka (smiech). Vyštudovala som za kazateľku (teologický seminár) našej cirkvi na seminári v Sázave pri Prahe. Zatiaľ ale pracujem ako opatrovateľka starých ľudí. Táto pomoc skrze projekt „polievka“ mi otvorila dvere k tým, ku ktorým sa neviem priblížiť, keď ich v odpudzujúcom stave stretávam v uliciach mesta.
Ako reagovala Diecézna charita Žilina na vašu ponuku?
Úžasne. Priznám sa, že som sa s tak prívetivým prístupom dávnejšie nestretla. Jednali sme spolu opakovane, a spoločne premýšľali, čo tento projekt prinesie. U vedúceho Rastislava Kolmana ako aj u riaditeľa Petra Birčáka som našla otvorené dvere pre spoluprácu. Niektorí zamestnanci charity ochotne zostávajú aj po pracovnej dobe a zaštiťujú vydávanie polievky.
V čom spočíva projekt?
Projekt je nízkoprahovou aktivitou, to znamená, že aj ľudia s vyšším obsahom alkoholu môžu dostať teplú polievku. Polievka sa vydáva trikrát týždenne v určitom čase. Slúži ako pomoc ľuďom, aby sa v tomto zimnom období trochu zahriali, najedli i pobavili.
S tým súvisí to fúkanie klientov do alkohol-testera?
Áno, Dom charity sv. Vincenta má podmienku, že do budovy môžu vstúpiť len triezvi klienti. Limit pre výdaj polievky je do 0,4 promile alkoholu – čo znamená vypitie pol litra piva. Kto nafúka viac, polievku síce dostane, ale musí ju skonzumovať v priestoroch na to určených alebo vonku pred budovou.
Kto to zabezpečuje finančne?
Možno čitateľov šokujem, keď poviem, že nám maximálne pomohol Pán Boh. Všetko je to o dobrovoľníkoch a ochotných darcoch. Do projektu sa zapojili takmer všetky cirkvi pôsobiace na území mesta. Mladí dobrovoľníci prichádzajú sami a zdarma pomáhajú pri výdaji (distribúcii) polievky i v komunikácii s klientmi. Na varenie polievky sa nám ponúkla aj firma El Toro sídliaca vo Vurale, ktorej chcem týmto poďakovať. Dobrovoľníci varia polievku vo svojom voľnom čase, za svoje vlastné peniaze a mnohí aj vo vlastných domácnostiach. Ja to potom už len od nich vyzdvihnem a priveziem sem.
Čo mesto?
S mestom sme tento rok nenadviazali žiadnu spoluprácu, a to z dôvodu krátkosti času, v ktorom projekt vznikal. Uvažujeme o tom do budúcnosti.
Koľko je bezdomovcov na území mesta?
Je ich okolo 350. Ľudia bez domova. Ich počet sa tento rok zvýšil, možno aj pod vplyvom nepriaznivej ekonomickej situácie. Je predpoklad, že toto číslo sa bude ešte zvyšovať.
A na polievku koľkí prichádzajú?
Chodí k nám od 30 do 40 klientov. Najmä z blízkeho okolia. Záleží na počasí. Mnohí o nás zrejme ešte nevedia. Kapacitne sme schopní ponúknuť 50 - 60 porcií polievky. Budúci rok by sme radi podchytili aj ľudí pohybujúcich sa po vlakovej a autobusovej stanici, prebývajúcich v rôznych sqatchoch a skromných vlastnoručne zhotovených príbytkoch, či takých, ktorí sa pre svoju sociálnu izolovanosť, opustenosť a strachu z neprijatia neodvážia prísť.
Čo klienti najviac obľubujú?
Je to gulášová polievka, alebo kapustnica. Samozrejme, nepohrdnú ničím, ani hrachovou, či fazuľovou.
Kto prevláda?
Prevládajú muži. Je to možno tým, že ženy sa vedia o seba skôr postarať.
Na záver sa Eva Trulíková poďakovala pracovníkom Diecéznej charity za ich obetavú prácu. Niektorí prichádzajú do práce o siedmej ráno a odchádzajú v neskorších večerných hodinách. Tiež za poskytnutie priestorov pre tento projekt. „Je možné, že na budúci rok sa nám podarí dohodnúť s mestom na väčších priestoroch a pomôžeme väčšiemu počtu ľudí našho mesta, ktorí sa nachádzajú v núdzi“, dodala.
