„Taliani nemajú také tradície ako máme my,“ povedala nám Zuzana Gašpieriková, ktorá v Taliansku žije už deväť rokov.
„Aj keď vianočný čas začína adventom, pre nich je veľmi dôležitý dátum 8. december - Immacolata Concezione della Beata Vergine Maria (Nepoškvrnené počatie Panenky Márie). V tento deň majú štátny sviatok, zdobia stromček a počítajú dni, ktoré chýbajú do Vianoc.“
Predvianočná atmosféra
Obdobie pred Vianocami majú Taliani podobné ako my. Všetky ulice sú vyzdobené, vo výkladoch potenciálne darčeky volajú po zákazníkoch, z rádií počuť vianočnú hudbu. Týždeň až dva pred Štedrým dňom však u nich domovy nerozvoniavajú medovníčkami a vianočným pečivom. „Aby som si domov pripomenula, spolu so švagrinou vždy pečieme medovníčky a škoricové pečivo, ktoré potom dávame ako pozornosť zákazníkom reštaurácie,“ vyslovila Zuzana a zároveň dodala, že tento rok sa chystá spraviť i vanilkové rožky. „Cez vôňu pečiva sa tu potom cítim ako doma.“
Aby sme si však nemysleli, že Taliani počas sviatkov sladké nejedia, Zuzana nám opísala niekoľko typických talianskych koláčov. „Mandorlato, niekde ho volajú aj „torrone“, záleží z ktorej časti krajiny ste, je koláčik, ktorý jedli už za čias Rimanov. Ide o zmes cukru, medu, mandlí a vaječného bielka. Na tomto koláči sa dajú vylámať zuby,“ zasmiala sa.
Ďalšími koláčmi sú „panettone“ a „pandoro“. „Panettone je koláč s hrozienkami a kandizovaným ovocím, niečo ako náš biskupský chlebíček a pandoro vyzerá skoro ako naša bábovka, len ju posypú cukrom. K obom z nich podávajú sladký pudingový krém.“
Betlehem nesmie chýbať
Vianoce v Taliansku vraj nemajú rovnaký nádych ako u nás. Zuzane najviac chýba vôňa ihličia a sneh. Čo sa jej však páči, je obrovský betlehem, ktorý pod žiadnym talianskym stromčekom nesmie chýbať.
Taliani k jeho príprave pristupujú dôkladne a tento rituál patrí medzi najsilnejšie momenty. V ktorejkoľvek domácnosti v slnečnej krajine veľkej čižmy nechýba. „Jeho stavanie dotvára pravú atmosféru,“ povedala Zuzka a doplnila: „Najkrajšie figúrky sa vyrábajú v Neapole a každoročne sa robia aj výstavy týchto betlehemov,“ povedala.
Darčeky nosí „Babbo natale“
Na Štedrý deň sa u nás zvykne celá rodina stretnúť v podvečer pri štedrovečernom stole. V Taliansku sa tiež zíde rodina a dajú si večeru, ktorej základom sú ryby a morské príšery, ale býva to skôr výnimočne. V tento deň normálne pracujú, neberú ho za príliš výnimočný. „Keďže sú veľmi silne katolícky založená krajina, chodia na polnočnú omšu,“ prezradila Zuzana.
Ani darčeky si deti v ten večer pod stromčekom nerozbaľujú. „Tie si otvárajú až 25. decembra ráno.“ Deťom ich nenosí Ježiško, ale tzv. „Babbo natale“, čo znamená „Otec Vianoc“.
„Tento deň je pre nich najdôležitejším dňom sviatkov. Vtedy sa zíde celá rodina a pripravujú veľký spoločný rodinný obed.“
Taliansky stôl
Čo sa týka jedla, Zuzana nám prezradila, že Taliani nemajú vo zvyku jesť tradičné vianočné jedlá. V podstate sa ich kuchyňa oproti ostatným dňom až tak veľmi nelíši. „Jedávajú tortelliny vo vývare alebo lasagne a ako druhý chod si dávajú pečené mäso, zväčša hydinu.“
Pravdaže v každej časti Talianska je to iné, rovnako ako i u nás. Taliani sú okrem toho fajnšmejkri. Spoločný obed si vychutnávajú tri až štyri hodiny.
Na Silvestra v červenom
Možno povedať, že novoročné sviatky sa v Taliansku oslavujú celkom vo veľkom. Tradíciou na Silvestra je jesť „cotechino“ alebo „zampone“. „Sú to špeciality z bravčoviny. Ide o akoby varené salámy, cotechino má aj tvar salámy, zampone je zas plnená prasacia paprčka,“ vysvetlila Zuzana a doplnila, že sa jedávajú so šošovicovou kašou. „Taliani hovoria, že kaša prináša šťastie a počet zrniek šošovice zobrazuje množstvo peňazí.“
Okrem toho, typické pre Talianov je mať v posledný deň roka na sebe oblečené niečo červené. Zvyčajne spodné prádlo. „Vraj to prináša šťastie.“
