ŽILINA. Je známy fakt, že školstvo neoplýva veľkými peniazmi, a tak sa vždy našli školy, kde boli opravy prioritnejšie. Rekonštrukcia strechy začala v roku 2010. 40-ročná budova už nezvládala ani obyčajný dážď, nie to prívalové dažde či topenie snehu. Druhú etapu opravy zriaďovateľ kvôli financiám viac rokov odkladal.
Doteraz opravovali z vlastných peňazí
Takéto počínanie však bolo neekonomické. Akútne stavy museli riešiť okamžite. Škola musela viackrát náhle uvoľniť peniaze, ktoré by pri skoršej oprave mohla využiť inak. „Že ten stav je havarijný, bola dlho známa vec. Dovtedy sme z vlastného rozpočtu dávali zaplátať strechu tam, kde to akútne pretekalo, ale boli to len veľmi provizórne riešenia,“ povedala riaditeľka školy Jana Zrníková. Žilinský samosprávny kraj však našiel peniaze. Po obhliadke komisiou jej boli pridelené financie, z ktorých opravili aj druhé krídlo školy. Investícia si v tomto roku vyžiadala 77 tisíc eur. K oprave učební pristúpia v lete.
Zničené okná
Ďalšou nepeknou „jazvou“ na budove školy sú okná. Tie ju obklopujú takmer celú, čo je síce dobré v rámci svetla pre žiakov, no horšie je to z pohľadu izolácie a nákladov na prevádzku školy. „Keď bola opravená strecha, už neostali peniaze na okná. Sú tam veľké tepelné straty, niektoré z nich sa už natrvalo nedajú otvoriť,“ povedala Zrníková.
Pomocnú ruku podali aj rodičia, ktorí založili občianske združenie. To môže brať dve percentá z daní, ktoré používajú na opravy a estetizáciu.
„Keďže predely medzi oknami sú z mriežkovaného skla a bola tam sklená vata, ktorá už padla, rozhodli sme sa tieto časti vymurovať. Je cítiť veľký tepelný rozdiel medzi triedami, ktoré už prešli rekonštrukciou a tými, ktoré ešte nie. Ale pri tom počte okien a finančných možnostiach je to práca tak na dvadsať rokov,“ dodala Zrníková.
Škola plánuje dať do poriadku aj telocvičňu. Jedna z nich je už zrekonštruovaná, tá druhá je na tom horšie. Taktiež tam pretekala strecha, a tak tam zhnili parkety. „Našou prioritou je postupná rekonštrukcia a modernizácia školských budov, s využitím eurofondov, nadácií, ale i z vlastných rozpočtových prostriedkov.
Predovšetkým sa sústreďujeme na znižovanie energetickej náročnosti týchto stavieb, ale aj riešenie prípadného havarijného stavu,“ povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
