ŽILINA. Výstava Pocta Vladimírovi Kompánkovi, ktorú otvorili v Považskej galérii umenia v Žiline predstavuje vyše sto diel od 59 umelcov. Výstava vznikla spontánne po smrti tohto rodáka z Rajca a realizovali ju v Dome umenia v Bratislave vo februári 2011. Tento rok hold majstrovi pôvodného a vyhraneného sochárskeho, kresliarskeho a maliarskeho štýlu vzdali tu, v jeho regióne.
Diela plné života
Slovenské výtvarné umenie 20. storočia má veľa významných výtvarníkov. Mnohí sú pozoruhodní svojou tvorbou, mnohí spoločenským prínosom. „Vlado Kompánek patril k výnimočným zjavom. Jeho diela plné života, nostalgie, pravdy a tajomnej mágie dokázali rozozvučať srdcia a osloviť celé generácie,“ vyslovila Mária Horváthová, kurátorka výstavy.
„Kompánek bol jedným z prvých, ktorý v závere 50-tych rokov prelomili bariéry strnulosti a oslovený aktuálnymi európskymi trendmi definovali novú podobu slovenského sochárstva,“ prezradila a dodala: „Celkom určite prvý, kto aktuálnosť výtvarnej reči dokázal spojiť s autenticitou prostredia, z ktorého vzišiel, v dráždivom kontraste modernosti a tradičnosti, čo bolo aj v európskom kontexte pozoruhodné.“
Podstatnú úlohu v umelcovej tvorbe zohráva práve inšpiratívne prostredie rodného Rajca.
„Jeho doménou boli fašiangy Rajeckej doliny, čo vidieť v jeho cykloch maliarskych alebo sochárskych prác,“ priblížil Milan Mazúr, spolukurátor výstavy a riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline.
„Veľmi často a spontánne sa objavovali tieto obrazy a on veľmi rád sprevádzal svojich priateľov fašiangovými sviatkami po Rajeckej doline,“ doplnil.
Fotogalériu z výstavy si pozrite tu.
Pozrite si fotogalériu >>
Plejáda výtvarníkov
V galérii možno vidieť i diela, na ktorých zobrazoval práve turoňov. V expozícii sú ku Kompánkovému turoňovi priradené diela výtvarníčky Miliny Zimkovej, na ktorej obrazoch tiež vládne práve táto téma a za ktoré diela získala prestížnu pre mladých výtvarníkov, Cenu Martina Benku..
A hoci témou nebolo nič konkrétne, výtvarníci sa nechali ovplyvniť samotným umelcom a na výstavu mu venovali diela, ktoré svojou výpoveďou priamo reagujú na jeho život, iné sú zase abstraktnejšie, no patria medzi diela, ktoré by Kompánkovi darovali, keby tu ešte bol.
Na výstave sa tak prelína staršia, stredná až najmladšia generácia.
Zo žilinských výtvarníkov svojimi dielami prispeli traja z nich. Milan Krajčo, Dana Krajčová a najmladšiu generáciu zastupujúca Silvia Čechová.
Kompánek v spomienkach
Napriek tomu, že Vlado Kompánek už medzi nami nie je, v srdciach umelcov a v spomienkach mnohých ľudí ostane ešte dlho. „Ja som s Vladom strávil veľa chvíľ či už ako vnímateľ jeho diela, ako kunshistorik alebo ako tvorca jeho výstavy,“ zaspomínal si Milan Mazúr.
„Neskôr som chodieval k nemu do ateliéru na Drotársku ulicu v Bratislave, kde sme debatovali. Veľakrát sme si volali, keď sme objavili zaujímavé výstavy, on mal vždy veľmi dobrý prehľad o tom, kde je aká výstava. Tiež povzbudzoval mladých výtvarníkov, tešil sa z ich úspechov, aby im dodával silu, tak ako jemu ako mladému začínajúcemu výtvarníkovi pomáhal profesor Stanislav Bíroš z Bytče.“
Vlado Kompánek vždy po ceste do rodného Rajca nikdy nezabudol zájsť za svojim profesorom Bírošom. „Skoro ráno či neskoro večer. Pamätám si to i keď som o generáciu mladší, lebo Stanko bol náš rodinný priateľ a rukami mu prešlo veľa umelcov, no blonďavého Vlada mal mimoriadne rád,“ prezradil Milan Mazúr.
Publikácia
K výstave vyšla aj zaujímavá publikácia, v ktorej sú citlivo napísané výpovede niektorých vystavujúcich výtvarníkov, kunshistorikov a kurátorov. Tú si možno zakúpiť v Považskej galérii umenia. Samotná výstava potrvá do 2. decembra.
