Stretnúť Martina, alias Heca, Dúbravku v súkromí je zážitok. Večne usmiaty mladý muž šíri okolo seba pozitívnu náladu a zdá sa, že mu ju nič nepokazí. „ To nie je pravda, sú veci, ktoré aj mňa dokážu „rozčertiť“, no snažím sa zlé veci čo najskôr hodiť za hlavu. Nevydarený zápas ma dokáže škrieť dlho do noci, zaspať po ňom je občas skutočný problém.“
Zápasov, o ktorých by sa dalo povedať, že Martinovi nevyšli, je v sezóne chvalabohu málo. I preto, že na sebe stále pracuje, nielen počas tréningových jednotiek. „Áno, snažím sa na sebe pracovať stále. Ak chcem byť lepší ako ostatní brankári v našej lige, musím skrátka „makať“ viac. To, že vyjde brankárovi jeden, či dva zápasy, ešte nič neznamená.“ Martinovi ich však vychádza viac. Pravidelne je oporou MŠK a v časoch, keď sa Žilina strelecký trápi, drží mančaft nad vodu. „Nepovedal by som, že nad vodou. Chalani nehrajú zle, no trápime sa v zakončení. Keď nám nejde streľba, je mojou povinnosťou chytiť viac, ako sa očakáva. Takto sa snažím mužstvu vliať istotu a sebadôveru. Máme veľa mladých - 16-17 ročných hráčov - a je pre nich ťažké udržať si požadovanú výkonnosť počas celej jesennej časti. Skok z dorasteneckej ligy, či z juniorskej súťaže nie je taký ľahký, ako by sa mohlo zdať. Napriek tomu, chalani hrajú vynikajúco, sú oporami v kluby i v reprezentácii. Verím, že ak budú na sebe naďalej pracovať tak tvrdo a húževnato, môžu sa dostať naozaj vysoko.“
Martin sa v uplynulej sezóne boril so zraneniami, problematický členok je, zdá sa, už v poriadku. „Áno, zdravotne je to v poriadku. Počas uplynulej sezóny to bolo ťažké, hlavou preletia rôzne myšlienky. Už je to ale všetko za mnou, verím, že už nepríde žiadne zranenie a budem sa môcť naplno sústrediť už len a len na futbal.“
Autor: Dávid Švec
