Malého robota musia naprogramovať samotní študenti. Zadávajú každý pohyb a cyklus, až pokiaľ robot neurobí to, čo má. Programovanie je grafické, takže žiaci majú stále pocit, že sa viac hrajú ako učia. Nie je to však len o informatike. Prísť na to, ako robotovi „vysvetliť“, že má robiť to, čo po ňom chceme si vyžaduje aj kus logiky.
Každý rok sa školy po celom svete zameriavajú na iný druh využitia robota. Tentokrát je jeho náplňou práce pomoc seniorom. Deti sa preto pýtali, čo starším ľuďom najviac chýba a v čom by potrebovali pomôcť. Keďže robot nevie tlačiť peniaze, najčastejšie udávaný problém sa vyriešiť nedá. Robot však môže pomáhať pri bežných činnostiach – ako napríklad presun nábytku, či spomínaný správy výber lieku.
„V rámci prieskumu našli dôchodcu, ktorému sa dcéra odsťahovala do Anglicka. Zistili, že má počítač, ale nevie ho používať, tak ho naučili pracovať na Skype. Už majú aj fotografie ako cez počítač komunikuje s rodinou,“ dodal pán Englárt.
Tým to však nekončí. Deti z viacerých škôl sa stretávajú na súťažiach, kde si zmerajú schopnosti so svojimi rovesníkmi. Všetci dostanú ten istý podklad. Nejde len o programovanie. Dôležitú úlohu zohrá aj tímová práca.
V prvom súťažnom kole sa streli žiaci zo žilinského kraja. Tí lepší potom postúpili do celoslovenského kola. Z nich sa vyberú tí, ktorí budú súťažiť v rámci krajín V-4 a Bulharska. Najlepší pocestujú na celosvetové kolo do Ameriky.
„Dostali sme sa k tomu cez predsedu Rady rodičov, našiel to na internete. Je to ale dosť finančne náročné. Jeden robot stojí 400 eur a to je pre školu dosť,“ dodal Englárt. Prihlášku na súťaž zaplatili rodičia. Finančne prispelo aj mesto.
„Je to zábavné. Naučil som sa aj nové veci, ktoré som doteraz neovládal. Učiť sa takto je isto lepšie. Je to niekedy sranda vidieť, čo robot robí, keď ho naprogramujeme,“ povedal študent Martin Piala.
