ŽILINA. Podľa platného všeobecne záväzného nariadenia Žiliny sa priemerná výška dotácie na mzdy a prevádzku na dieťa materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta určila na sumu 1 407,50 eur.
Mesto ju vypočítalo podielom rozpočtu na mzdy a prevádzku všetkých materských škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a počtom všetkých detí materských škôl podľa štatistík výkazu škôl. Sumu si teda nevymyslelo len tak „z brucha“.
Najnižšiu hranicu určuje zákon
Z toho sa odvíja aj výška dotácie pre cirkevné školy. V tom istom nariadení sa píše, že mesto poskytne na žiaka súkromnej, umeleckej či cirkevnej škôlky dotáciu vo výške 88 % zo sumy určenej pre mestské školy.
Takáto dotácia je najmenšou možnou dotáciou ukladanou novelizovaným zákonom. Viacerí zriaďovatelia neštátnych škôl boli z toho rozčarovaní, dostali totiž menej, ako očakávali. Cirkevnej škôlke sa to nepáči a žiada nariadenie prehodnotiť.
Mesto má problém aj s vlastnými školami
Mesto sa však netají tým, že jeho prioritou je ufinancovať najmä vlastné školy. Žilinské školstvo je v nelichotivej finančnej situácii, eurá chýbajú snáď všade. Primátor medzičasom potvrdil, že sa z úsporných opatrení chystajú zlučovať svoje školy. Nemožno preto očakávať, že v prípade škôl, ktoré nie sú jeho, bude z ničoho nič štedré.
Druhým logickým argumentom prečo mesto nechce uvoľniť väčší balík peňazí je to, že aj ono samo dostalo od štátu menej ako potrebuje. Žilina žiadala o dofinancovanie. To bolo úspešné len z časti. Ministerstvo prispelo približne tretinou požadovanej sumy. Ostatok nedostaneme, prišla len odpoveď: „Musíte si urobiť poriadok sami.“
Zmluva s cirkvou
Ne druhej strane medzi zákonmi existuje aj zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy. Tým, že je to medzinárodná zmluva, má podľa ústavy prednosť pred slovenskými zákonmi. Medzi všetky ostatné možno rátať aj súkromné, či jazykové školy a oproti nim nie je cirkevná škola nijako diskriminovaná. Z prázdnej chladničky sa nikto nenaje, keď peniaze raz nie sú, tak ich nikto nevyčaruje.
Primátor Žiliny Igor Choma sa k petícii zatiaľ nevyjadruje. „V prípade, že mi nejaká petícia príde, tak sa jej budeme venovať viac a argumentácia z našej strany bude podstatne širšia,“ povedal pred časom Choma.
Farár sa opäť nerozpráva
Samozrejme sme oslovili aj vedenie cirkevnej škôlky. Riaditeľ a farár Ján Hudec sa ale zachoval rovnako, ako sme tomu boli svedkami aj v iných prípadoch – nekomunikuje, nerozpráva a ignoruje všetky naše žiadosti. Pri osobnom stretnutí nás odkázal na mail. Nevyzeral, že by trpel zjavnou neochotou. Na mail sa však už neozval, hoci sme ho kontaktovali štyrikrát.
Je ale možnosť, že by mesto uvoľnilo viac peňazí – pokiaľ by ich našlo. To by si však žiadalo veľkú vôľu verejnosti. V nej však nie sú len veriaci ľudia. Farár si tak ignorovaním akejkoľvek verejnej komunikácie isto v tejto otázke nepomôže. Ak verejnosť vyjadrí nesúhlas, nebude to veľké prekvapenie.
Petíciu podpisujú najmä v cirkevnej škôlke a v kostole. Dozvedeli sme sa, že pomocnú ruku podali aj iní kňazi, ktorí si petíciu chceli vziať a ponúknuť ju na podpis vo svojej farnosti. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré sa nám podarilo zistiť, v škole zozbierali 1 300 podpisov, celkovo by ich malo vyť viac ako 2 000. Presný a overený počet nám nikto nechcel prezradiť.
Po spočítaní všetkých podpisov by sme chceli požiadať o stretnutie s pánom primátorom, aby mal aj on možnosť predložiť nám argumenty, o ktoré sa opiera,“ povedala Ľubica Joneková, splnomocnenkyňa petičného výboru. Dovtedy platí to, čo povedal primátor: „Mesto bude naďalej platiť len to, čo má.“
