Dvadsaťosemročný rodák z Prešova, Tomáš Troliga pôsobí už štvrtú sezónu v Žiline. S hokejom začínal v Prešove ako päťročný na poste obrancu, teraz je útočníkom. Tomáš je bojovník na ľade i mimo neho, keď prekonal ťažké zranenie, po ktorom sa dokázal vrátiť na ľad a znova začal hrať hokej.
Tomáš ako si začínal s hokejom?
- Keď som bol malý, môj otec stále športoval a ja od malička s ním. Vo veku päť rokov ma otec zobral na ľadovú plochu v Prešove, kde som po piatich minútach spadol a plakal, no a odvtedy som začal hrať hokej.
Hrával si v mnohých tímoch. Opísal by si nám svoju hokejovú cestu?
- Začínal som v Prešove. Po Prešove som ako 16-ročný išiel hrať do Spišskej Novej Vsi, kde sa nám podarilo postúpiť do extraligy. Po sezóne som išiel na draft, no rozhodol som sa pokračovať v Košiciach a ku koncu sezóny som prestúpil do Martina, kde sa nám podarilo vyhrať juniorskú súťaž. Ďalším pôsobiskom bola Kanada, konkrétne Calgary, kde som hrával za Calgary Hitman. Tam som sa stretol s hráčmi ako Getzlaf a Ladd. Medzitým som utrpel zranenie kolena a potom som navštívil zopár predsezónnych kempov v zámorí. Tam som však spravil veľkú chybu, keď som sa nechal oklamať pár ľuďmi a vrátil som sa naspäť na Slovensko, kde som hrával v Žiline, no sezónu som tu nedohral. Vrátil som sa naspäť do Ameriky do juniorskej súťaže, kde sme skončili na treťom mieste. Po sezóne som musel ísť na operáciu kolena a preto som sa vrátil späť na Slovensko a začal som hrávať v Prešove. V nasledujúcej sezóne som mal ísť hrať do Znojma, kde som však utrpel ťažké zranenie, no dal som sa do poriadku. Začal som hrávať opäť v Prešove a momentálne pôsobím už štvrtú sezónu v Žiline.
Po mnohých rehabilitáciách a tvrdej drine, keď už aj lekári tvrdili, že hokej hrávať nebudeš, si sa vrátil na klziská. Ako prebiehal tvoj návrat späť k hokeju?
- Mesiac po nehode som strávil v nemocnici, kde som absolvoval veľké množstvo operácií. V decembri som však už vykorčuľoval na ľad. Neskôr som sa vrátil do Prešova, kde som sa pomaličky vrátil k hokeju.
Chcel by si vyskúšať ešte nejakú zahraničnú súťaž?
- Chcel by som. Len zo Slovenska je to veľmi ťažké, keď máš málo bodov, nikto si ťa nevšimne. Mne najviac svedčí ten americký štýl hokeja, no je ťažké sa tam dostať, keď ešte nemám také dobré korčuľovanie po nehode. Každým rokom sa to snažím zlepšovať, ale určite by som si chcel vyskúšať ešte inú súťaž.
Ako si spomínaš na svoje pôsobenie v mládežníckych reprezentáciách?
- Bol som reprezentovať v Piešťanoch, kde sme nedosiahli nejaký dobrý výsledok. Potom som hral za reprezentáciu do dvadsať rokov, s tou sme v Halifaxe skončili piaty. Ďalšie majstrovstvá sveta do dvadsať rokov boli v Helsinkách, kde sme skončili siedmy. Hrali sme tam proti hráčom ako Ovečkin, Malkin, Crosby, Getzlaf. Proti Rusku sme odohrali zápas, ktorý skončil 2:2 čo bol veľmi dobrý výsledok.
Ktorá európska súťaž je podľa teba najlepšia?
- Ak nepočítam KHL, tak veľmi dobrá je Švédska a Fínska súťaž.
Ktorá európska súťaž svedčí najviac tvojmu zámorskému štýlu hokeja?
- V Čechách sa hrá aj rozumom, ale aj do tela. Je to momentálne asi jedna z najkomplexnejších líg v Európe.
Ako každý hokejista, určite máš aj ty svoj hokejový vzor. Kto ním je?
- Od malička mám vzor Jágra, ktorého som aj osobne stretol, keď som bol v Kladne na skúške.
Momentálne pôsobíš už štvrtú sezónu v Žiline. Ako by si hodnotil svoje doterajšie pôsobenie u „vlkov“?
- V sezóne 2004/2005 som tu pôsobil prvý rok a vtedy sa nám dosť darilo. Vtedy som hral v útoku s Krajčim a Králom. Teraz, po tej havárií sa do toho opäť pomaly dostávam.
Aké sú tvoje ciele a ciele tímu v tejto sezóne?
- Cieľ je, aby sme hrali ako tím a dostali sa do play-off, aj keď si mnoho ľudí myslí, že to nie je reálne, keďže sme poslední. Myslím si, že je to všetko v hlavách, ako človek chce. Aj slabší hráč môže prevýšiť toho lepšieho tým, že chce. Chceme mať, samozrejme, najviac bodov a hrať pekný hokej, aby náš hokej ľudí bavil. Mojím cieľom je mať čo najviac bodov a čo najviac pomôcť mužstvu a, samozrejme, chcel by som sa dostať ešte niekde inam, no beriem to z hľadiska najprv klub, až potom ja.
Existuje nejaký recept na to, aby sme sa dokázali odlepiť od posledného miesta v tabuľke?
- Dá sa povedať, že je ešte začiatok sezóny a tak čas na zmenu je ešte stále. Veľmi ťažko si dokážeme vypracovať šance. A ak si nejaké vypracujeme, nedokážeme ich využiť.
Nechýba nám v rozhodujúcich okamihoch aj troška šťastia?
- Nemyslím si, že to je o šťastí. Keď si pozrieme Českú ligu, tam majú veľa šancí a dajú napríklad 5 gólov. My máme všeobecne málo šancí, preto tam aj tie góly nepadajú.
Nedá sa nevšimnúť, že patríš medzi najúspešnejších hráčov na vhadzovaní. Trénuješ vhadzovania špeciálne?
- Áno, trénujem to. V Amerike sme mali tréningy na buly. Tréneri nám prízvukovali, že základom hry je vyhrať vhadzovanie. Keď vyhráte vhadzovanie, tak máte automaticky držanie puku a súper vám bez puku gól predsa nedá, no a keď sa vyhrá vhadzovanie v útočnom pásme, nasleduje strela na bránu, po ktorej môže padnúť gól.
Striedaš sa medzi prvou a druhou formáciou, s ktorými hráčmi sa ti najlepšie hrá?
- Dobre sa mi hralo posledný zápas so Škodom a Krajčim. Od začiatku sezóny hrám s Vargom a Kokavcom, s ktorými sa mi tiež dobre spolupracuje.
Máte v tíme nejaký predzápasový rituál?
- Ja osobne žiadny rituál nemám. Veľa hráčov zvykne pred zápasom spať, no ja nič také špeciálne nerobím.
Ako vznikol tvoj rituál zakrútenia hokejky pred buly?
- To teda vážne neviem (úsmev). Keď idem na buly, tak si pokrútim hokejkou. Je to taká súčasť mojej koncentrácie na buly.
Máš v extralige niektorý obľúbený tím, proti ktorému najradšej hrávaš?
- Veľmi rád hrám v Poprade, kde je malé ihrisko, ktoré svedčí môjmu štýlu hokeja, ale obľúbený tím vyslovene nemám.
Ako vnímaš fanúšikov v Žiline?
- Veľmi sa mi páči, keď prídu fanúšikovia a povzbudzujú, ako to bolo teraz naposledy s Martinom. Vtedy sa hrá oveľa lepšie. Napríklad fantastická kulisa bola minulý rok v play-off, keď sme hrali so Slovanom.
Páči sa ti Žilina ako mesto?
- Je to pekné mesto, podobné ako Prešov, možno o niečo modernejšie. Sú tu príjemní ľudia a veľmi sa mi tu páči.
