ŽILINA. Martinská inscenácia Sedem dní do pohrebu, ktorá získala prestížne divadelné ocenenie DOSKY v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny 2011/2012 a Najlepší mužský herecký výkon pre Dana Heribana bude v sobotu 10. novembra hosťovať v Mestskom divadle Žilina.
Kniha roka
„Inscenácia je dramatizáciou výnimočného románu takmer zabudnutého literárneho, divadelného a filmového kritika Jána Roznera, ktorý čitateľov a kritiku prekvapil rozsiahlym dielom Sedem dní do pohrebu, ktoré sa okamžite stalo Knihou roka,“ povedala Zuzana Palenčíková z Mestského divadla. Autor v ňom ukázal, akú silu má autentická autorská výpoveď vystavaná na osobnom zážitku, najmä v kontexte spoločensko-politickej situácie nastupujúcej normalizácie 70-tych rokov.
Časový rámec deja knihy aj inscenácie tvorí osobné spomínanie manžela zakázanej prekladateľky Zory Jesenskej Jána Roznera, v podaní dvoch protagonistov – Dana Heribana a Jána Kožucha od jej smrti po nasledujúcich sedem dní do jej pohrebu. Zora Jesenská, ktorú hrá Jana Oľhová, zomrela profesionálne a postupne aj ľudsky izolovaná 21. decembra 1972 na leukémiu. Pre svoje nepriateľské postoje k Husákovému režimu sa však o jej smrti nesmela objaviť v novinách zmienka, nesmel vyjsť ani jej nekrológ – to všetko by bolo považované za provokáciu.
V Martine dokonca koloval obežník s odporúčaním, aby sa ľudia nezúčastnili jej pohrebu. Keďže sa manželia v roku 1968 naplno angažovali za dubčekovskú víziu socializmu s ľudskou tvárou, za svoje postoje museli niesť následky. Pre spisovateľov boli však fatálne a znamenali úplné vylúčenie zo slovenskej kultúry - vyhodenie z práce, zákaz publikovania, vyradenie kníh z knižníc.
Preklady Zory Jesenskej úplne zmizli z políc knižníc (pri príprave pohrebu Rozner vyrátal, že preložila neuveriteľných 20-tisíc strán literárnych a dramatických textov; takmer celú ruskú klasiku, aj hry W. Shakespeara).
Silný text
Roznerov príbeh rozprávaný prostredníctvom knihy aj divadla je veľmi fascinujúcim, cenným, pravdivým, v mnohom prípade aj krutým rozpomínaním na dobu, na ktorú mnohí, zámerne či z ľahostajnosti zabúdajú.
„Prostá a pokorná inscenácia dáva vyznieť silnému textu a bolestnej dobe. Na scéne dominujú výborní martinskí herci a prázdne stoličky určené pre tých, ktorí sa báli prísť na pohreb – jednoducho jedno sugestívne, výnimočné divadlo,“ dodala na záver Palenčíková.
