HRIČOVSKÉ PODHRADIE. Na jar stáli členovia Združenia priateľov Hričovského hradu pred mnohými úskaliami. Jedným z nich bol prístup na Hričovský hrad z obce Paština Závada. Riešili otázku výrubu niektorých stromov, aby sa po ceste vedeli na hrad dostať.
Ako nám prezradil Jozef Mihálik, riaditeľ združenia, povolenie na spomínaný výrub sa im podarilo získať. „Začiatkom sezóny sa nám podarilo vybaviť potrebné povolenia nevyhnutné k plánovaným tohtoročným záchranným aktivitám. Od urbariátu sme prenajali parcely, na ktorých stojí hrad.“
Prvým nevyhnutným krokom, ktorý združenie uskutočnilo, bol výrub niektorých stromov v blízkosti hradu. „Následne sme museli upraviť prístupovú cestu – úprava spočívala s ručným prekopávaním úseku v dĺžke kolo 80 metrov v neprístupnom teréne,“ vysvetlil Mihálik.
V priestore prvej brány urobili plošinu pre auto a stavebný materiál. Po dokončení postavili lanovku, slúžiacu na prepravu stavebného materiálu do horného hradu. „Lanovka smeruje od prvej brány do predného paláca. Popri prístupovej ceste sme spustili aj archeologický výskum na zahĺbenom objekte v predhradí, o ktorom sme zistili, že išlo o zaklenutú cisternu na vodu.“
Prvá murárska sezóna
Archeologický výskum a prístupovú cestu dokončili v priebehu augusta. V rovnaký mesiac spustili historicky prvú murársku sezónu na hrade Hričov. „V priestore zadného paláca sme postavili lešenie a začalo sa s prácami na obrovskom výpadku muriva v nároží tohto paláca. Výpadok staticky ohrozoval celý objekt tohto paláca,“ vysvetlil Mihálik. Výpadok muriva zamurovali a tým úspešne ukončili prvú etapu záchrany tohto objektu.
Ďalšie záchranné aktivity spustili v prednom paláci, kde bolo postavené lešenie a začali s prvou etapou konzervácie okien tohto paláca.
„Ku koncu sezóny sme spustili murárske práce aj na objekte rožnej veže, nachádzajúcej sa pred vstupom do predného paláca,“ vyslovil Mihalik. Murárske práce na hrade ukončili na konci septembra. „Momentálne na hrade dokončujeme posledné aktivity. Upratujeme areál hradu a chystáme ho na zazimovanie. Počas zimy bude ale naďalej voľne prístupný.“
Vyčíňanie na hrade
Táto sezóna sa na hrade nezaobišla bez niekoľkých nepríjemností. „Niekto nám porozbíjal a porozhadzoval náradie po celom hrade. Sudy, lopaty, podlážky, kýble sme museli vyťahovať z roklín,“ prezradil Jozef Mihálik a dodplnil: „Taktiež nám vylomili zámok na sude, kde sme mali zamknuté náradie. Treba aby čitatelia vedeli že aj takéto veci sa na hradoch častokrát stávajú. No hrad si bohužiaľ turistov nevyberá.“
Pomáhali žilinskí skauti
„Tento rok sme urobili neuveriteľný kus práce, za čo sa musíme poďakovať všetkým, ktorí naše aktivity sponzorovali
a vďaka ktorým sme mohli spustiť záchranu tejto vzácnej a ohrozenej pamiatky,“ povedal. Finančnú podporu dostali od ministerstva kultúry vo výške 8 000 eur, Nadácie Pontis vo výške 900 eur, Tatra banky vo výške 500 eur a taktiež z 2 % príspevkov z daní od ľudí.
Počas sezóny sa na hrade vystriedalo množstvo ľudí, pomáhali aj Žilinský skauti.
„Na hrade sme pracovali denno-denne v počte 3-4 členovia združenia, čo bolo veľmi namáhavé a vyčerpávajúce, no napriek všetkým problémom sa nám podarilo úspešne ukončiť tohtoročnú sezónu a tešíme sa na ďalší rok.“
Na hrade sídlili už od praveku
Výskum na Hričovskom hrade odhalil osídlenie už od praveku.
Tohoročný archeologický výskum na hrade Hričov priniesol viaceré nové poznatky. Archeológovia zistili, že toto miesto bolo osídlené už od praveku.
Objavili tu nálezy aj z 10. až 12. storočia, kedy bol hrad Hričov jedným zo slovanských hradísk na Považí a tiež z 15. až 16. storočia.
„Iný názov toho hradu je aj Orlie hniezdo na skalách. Od nepamäti lákalo ľudí, od doby lužickej kultúry, cez Keltov, pokračovalo to Slovanmi, vyvrcholilo to v stredoveku. Je paradoxné, že keď sa hrad stal súčasťou turzovského impéria, začal upadať, lebo oni začali budovať svoje hlavné sídlo na Lietavskom hrade. Odvtedy začal úpadok Hričovského hradu, ktorý dovŕšilo zemetrasenie v 19. storočí,“ povedal archeológ Mário Bielich z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
SITA
