ŽILINA. Blízko vojnového cintorína príslušníkov Červenej armády na Bôriku sa v parku nachádza trochu menej známy cintorín. Roky úmrtia na náhrobných kameňoch svedčia o tom, že ľudia, ktorí tam sú, zomierali v neľahkých vojnových časoch. Partizánsky cintorín však už nie je na takej úrovni ako jeho sused.
Pekné pamätné tabule a zdevastované hroby
Na pohľad by nikto nepovedal, že ide svojim spôsobom o vojnových hrdinov. Hroby, ktoré sú znečistené, zdevastované či na pohľad zanedbané, stále nepatria k tým najhorším. Z niektorých už vyrastajú stromy, na iných z krížov zostali len drevené tyčky. Mená vryté do kameňov môžeme pritom vidieť na pamätných tabuliach, ktoré pripomínajú, ako títo ľudia položili svoj život za vyšší cieľ.
Jedným z nich je napríklad Ondrej Bradáč. Pri budatínskom moste zo žilinskej strany je jeho pamätná tabuľa. Tá bola v nedávnej milosti spolu s ďalšími zrekonštruovaná. Je z nej zrejmé, že Bradáč bojoval proti fašistom. „Tu padol za oslobodenie ČSR Ondrej Bradáč, dňa 30. 8. 1944, vo veku 48 rokov,“ píše sa na tabuli. Samotný fakt, že tejto smrti je venovaná pamätná tabuľa, vyvoláva opodstatnený dojem, že Bradáč bol svojim spôsobom hrdinom.
Jeho hrob však už tomu nenasvedčuje. Pár kilometrov od tabule leží v opadanom, machom zarastenom hrobe. Pri pohľade naň by len málokto povedal, že to bol významný človek našich dejín. Je zjavné, že o tento hrob sa už dlho nikto nepostaral. Skôr pripomína miesto pre dávno zabudnutého človeka. Takýmto spôsobom kameň na pomníku čaká rovnaký osud ako samotného Bradáča – o pár rokov nikto nebude vedieť, že vôbec existoval. Pomaly ho rozožierajú machy, im už niektoré časti podľahli, a na ostatok kameňa sa silným spôsobom podpísal čas. Ani písmo už nie je veľmi čitateľné. Stále je to pritom ten istý človek, ktorého oslavuje pamätná tabuľa.
Rodiny o partizánoch často ani netušia
Ešte horšie svetlo na celú situáciu vrhá fakt, že ani samotná rodina častokrát netuší, že má v predkoch partizána. „My ani nevieme vypátrať potomkov. Snažíme sa, ale nie je to ľahké. Aj o tieto hroby by sa mal niekto postarať, ale to je ťažko, keď tí ľudia ani nevedia, že to bola ich rodina,“ povedal Juraj Drotár zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Žilina. „Je to nešťastie, pretože starí pomreli a mladí o nich ani nevedia,“ dodal.
Práve rodina v tejto situácii veľa zmôže. Viaceré sťažnosti od príbuzných partizánov a vojakov dokázali hroby skrášliť. Mestský úrad, ako správca takýchto hrobov, dostáva na starostlivosť o ne financie od štátu. Tieto peniaze by sa mali na opravu spomínaných hrobov na Bôriku využiť budúci rok. Tie tohtoročné smerujú inde.
Partizáni na Starom cintoríne „bývajú“ v novom
„Mestu bol poskytnutý príspevok na tento kalendárny rok vo výške 1081 eur. Prostriedky budú použité na opravy a čistenie piatich pomníkov a rámov partizánskych a vojnových hrobov na Starom cintoríne v Žiline,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba.
Ide o vojenské hroby na Starom cintoríne, ktorých pomníky a rámy dal vyhotoviť v minulosti Mestský národný výbor, predchodca Mestského úradu v Žiline. Oravy budú realizovať postupne.
Samozrejme, všetko záleží od finančných možností mesta. Partizáni na Bôriku by sa v budúcom roku mali okrem opravy pomníkov a úpravy okolia dočkať aj oplotenia cintorína.
Ruský cintorín oplotia
Cintorín vojakov červenej armády na Bôriku bol vytvorený presne rok po oslobodení Žiliny od fašistov. Odvtedy prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, najnovšie ho idú oplotiť.
ŽILINA. Na cintoríne sú samostatné hroby vojakov s vyššími funkciami a masové hroby rádových príslušníkov Červenej armády. Je na ňom pochovaných spolu až 1786 sovietskych vojakov. Od roku 1981 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
„Na základe aktívnych vzťahov a priebežných rokovaní mesta s Veľvyslanectvom Ruskej federácie a iniciatívy primátora Igora Chomu sa podarilo získať od Ruskej federácie príspevok vo výške 50 000 eur, ktorý bude použitý na oplotenie vojnového cintorína,“ potvrdil hovorca mesta Žilina Pavol Čorba.
Vytvorili už aj projekt a geometrické zameranie. Zrealizovať oplotenie plánujú do konca roka. „Cintorín bude oplotený z troch strán, v dolnej časti pri cestnej komunikácii ako bola hlavná brána, vľavo a v hornej časti. Oplotenie na pravej strane, ktoré oddeľuje cintorín od záhradiek zostane zachované. Bude oplotený celý cintorín vrátane partizánskych hrobov, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti vo svahu,“ dodal Čorba.
Na sovietsky cintorín už putovalo z Ruskej federácie nie málo peňazí. Na jeho rekonštrukciu, ktorá bola v roku 2009, poslali vyše 20 000 eur.
