Pred prvým zápasom v baráži o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy sme sa Patrika Le Gianga opýtali pár otázok.
Vo štvrtok 11. septembra odohráte prvý z dvojice zápasov proti Holandsku. Brankárom číslo jeden je zatiaľ Michal Šulla, v akej pozícii ste vy?
- V reprezentácii do 21 rokov som dvojka.
Je nejaká šanca, že by ste mohli proti Holandsku chytať aspoň v jednom zápase?
- V kvalifikácii som kvalifikačný duel neodchytal ani jeden. Dostal som šancu chytať v Portugalsku a tam som sa akurát zranil, to ma trošku pribrzdilo. Šanca je vždy, ja to beriem tak. Musím byť trpezlivý a na svoju šancu čakať.
Čo hovoríte na Holandsko, ako na súpera?
- Myslím si, že je to jeden z tých prijateľnejších súperov. Keby nám losovanie prinieslo napríklad Španielsko alebo Nemecko, tak by to bolo trošku horšie. Avšak, keď sme porazili Francúzov (mladí Slováci zdolali svojich rovesníkov 2:1, pozn.), ktorí sú úradujúci majstri Európy, tak si myslím, že sa dá hrať s každým súperom
Aké máte podľa vás šance proti súperovi z krajiny tulipánov?
- Každý zápas je iný, a ako vidíte, vyhrali sme nad Francúzmi. Tú výhru nikto nečakal. Vlastne, nikto nečakal ani to, že postúpime do baráže. Už to je senzácia. Keby sa nám podarili budúcoročné majstrovstvá Európy v Izraeli, bolo by to úžasné. Myslím si, že nič nie je nemožné.
Prvý zápas odohráte doma na Slovensku. Tešíte sa na domáce publikum?
- Senec nám bol vždy domácim štadiónom, je to také naše rodinné zázemie. Zakaždým nám priniesol šťastie, aj v závere kvalifikácie, kedy sme vyhrali obidva zápasy. A tie nás vlastne posunuli do baráže. Do Senca sa chodí pozerať dosť divákov a myslím si, že teraz ich príde určite ešte viac, keďže je to baráž. Celý tím sa teší na tento domáci zápas.
V nominácii je váš spoluhráč z MŠK Jakub Paur. Ste rád, že tam máte aspoň nejakého „kolegu“?
- Určite. My všetci však tvoríme super kolektív, s chalamni sa poznáme už z nižších kategórii. Takisto je tam Michal Škvarka a Adam Žilák zo Zlatých Moraviec, ktorí so mnou pôsobili tu v Žiline. Takže sa veľmi dobre poznáme.
Na začiatku roka vás potrápili nejaké zranenia, už je váš zdravotný stav v poriadku?
- V zápase proti Portugalsku som si odtrhol meniscus a bol som na operácii. Už je to všetko v poriadku a futbalu sa venujem naplno.
V poslednom čase ste odchytali zopár zápasov za Žilinu B. Ako sa vám chytá v „béčku“?
- Chodievam chytať za „béčko“, ale aj to len vtedy, keď ma uvoľnia z „áčka“. Momentálne je už brankár Martin Krňáč pripravený chytať, takže na lavičku chodí on. Za „béčko“ chodím rád, lebo každý zápas mi dá nejakú novú skúsenosť. Potrebujem chytávať a naberať zápasovú prax. V každom zápase, čo chodím za Žilinu B, si dobre zachytám, a to ma teší.
Takže ste rozlietaný medzi MŠK, Žilinou B a reprezentáciou. Ako to všetko stíhate?
- To je futbalový život. Som na to zvyknutý, je to moja práca a robím ju s radosťou.
Minulý rok ste maturovali. Chodíte na vysokú?
- Nie, okrem futbalu by som už nič iné nestíhal. Chcel som študovať ďalej, aj by ma prijali bez príjimačiek na školu. Ale nestíhal by som to, a tak som si radšej vybral futbal. Rozhodol som sa, že budem robiť jednu vec na sto percent, ako keby som mal byť v niečom pozadu.
Čo hovoríte na výsledky Žiliny v posledných zápasoch?
- Teraz počúvame veľa takýchto podobných otázok. Vždy sa ťažko hrá pod tlakom a nedá sa každý zápas vyhrávať. Teraz sa trošku nedarilo, ale myslím si, že herne budeme napredovať a prejaví sa to aj na výsledkoch. Máme tie najvyššie ambície, získať titul a takisto Slovenský pohár.
