ŽILINA. Na sedemnásť ťahá Anaiz, bolonský psík, ktorého majiteľkou je Dagmar Galanská. Anaiz je súčasťou rodiny. „Vyprevádzala dcéru na základnú školu, na strednú i na vysokú. Dúfame, že sa dožije aj jej promócií,“ povedala Dagmar Galanská. Bolonskí psíci sa dožívajú v priemere 12 rokov, najviac vraj 15. Anaiz sa však na tomto svete páči, čoho dôsledkom je jej krásny vek.
Túžila po psíkovi
Keď mala Dagmarina dcéra päť rokov, veľmi túžila po psíkovi. „Rozmýšľali sme aj so synom, akého kúpiť. Ja som chcela bieleho, konkrétne vestíka, avšak v tej dobe bol u nás nedostupný.“
Až jedného dňa prešla okolo chovproduktu, kde zbadala oznam o predaji bolonského psíka. „Bola tam aj fotka, hneď som sa zamilovala.“
Výstavný kus
Písal sa september 1996, keď si Anaiz priniesli domov. A hoci to nebolo ich prvotným zámerom, už v marci s ňou šli na prvú výstavu psov. „Odniesli sme si domov cenu. Anaiz vyhrala v triede mladých.“
Odvtedy s ňou pochodili mnoho výstav po celej krajine. „Pri nej sme sa učili, ako to na výstavách chodí. Spoznávali sme ďalších majiteľov bolonských psíkov a domov nosili rôzne ocenenia,“ zaspomínala si Dagmar Galanská.
Tým posledným bolo ocenenie na Svetovej výstave psov v roku 2009.
Odštartovali chovnú stanicu
Keď bola v dospelom veku, rozhodli sa, aj na rady známych a priateľov, založiť chovnú stanicu. „A keďže je to psík talianskeho pôvodu, dala som jej i taký názov – Piccolo amore, v preklade malá láska,“ vysvetlila.
Malé psíčatá do rodiny priniesli obrovskú radosť. „Pravdaže, s každým som sa ťažko lúčila.“
Do vymýšľania mien pre malých psíčkov sa zapája celá rodina. Keďže sa mená z každého vrhu dávajú podľa abecedy, musia byť nápadité. „Väčšinou dávame psíkom mená gréckych bohov alebo slávnych maliarov a vedcov.“
Takto vznikli mená ako Áres, Disney, Dante či Darwin.
Anaiz nie je sama
Z druhého vrhu si nechali sučku Biancu. Tak sa rodina Galanských rozrástla o ďalšieho člena. „Zo všetkých psíkov bola najšikovnejšia. Chodili sme s ňou na veľa výstav nielen po Slovensku, ale aj po zahraničí. Vďaka tomu, že uspela v poľských Katoviciach a v maďarskom meste Papa, získala ocenenie Interchampion,“ povedala Dagmar.
Okrem iných ocenení získala napríklad aj Slovenský šampión krásy a Slovenský Grandšampión. Bianca bola nielen výstavným kusom, ale mimoriadne obľúbeným členom rodiny. Jej život ale náhle vyhasol. „Dostala encefalitídny vírus od kliešťa a lekárom sa, žiaľ, nepodarilo zachrániť ju,“ vyslovila a dodala: „Bola to pre nás veľká strata, dlho sme za ňou smútili.“
Rovnako začala smútiť aj Anaiz. Chýbala jej kamarátka. „Chcela som si nechať fenku z ďalšieho vrhu, avšak narodila sa iba jedna a už som ju sľúbila jednej rodine, tak sme si psíka zohnali od pani z Čiech.“
Do rodiny pribudla Issis, ktorá robí veteránke Anaiz spoločnosť dodnes.
Psíky im robia spoločnosť všade
O bolonské psíky vraj nie je náročná starostlivosť. „Sú poslušné, prítulné, hravé. Rýchlo sa učia. A čo je najväčším plusom, srsť nemá podsadu, preto psík nepĺzne a nezapácha, takže je vhodný do bytu aj ku alergikom,“ povedala Dagmar Galanská.
Srsť majú stále krásnu bielu. „Niektorí ľudia si myslia, že ich stále kúpeme, ale nie je to pravda. Okúpeme ich akurát tak pred tým, keď ideme na výstavu. Inak netreba. Stačí ich len vyčesať dvakrát do týždňa.“
So psíkmi chodievajú i na dovolenky. „Pravidelne s nami chodia do Chorvátska. Milujú more. Asi to majú v krvi, keďže majú talianske korene,“ vyslovila s úsmevom.
Rovnako i priatelia a známi vedia, že bez psíkov by byť nemohla. „Patria ku mne a ľudia si už zvykli, že keď niekam idem, psíci idú automaticky so mnou. Takže, keď ma niekto k sebe pozýva, automaticky pozýva aj môjho psíka.“
