Ako sme sa presvedčili, meno Vladimír Vogeltanz je vo verejnosti tak známe, že priestory Nadácie POLIS v piatok podvečer doslova praskali vo švíkoch. Počet miest zďaleka nestačil záujmu, sedelo sa na parapetoch okien i na zemi.
Čo také geniálne z hľadiska medicíny si prišli ľudia vypočuť? To, že človeka je možné liečiť aj inakšie, než klasickými medicínskymi postupmi.
"Prišiel som na to takmer po pätnástich rokoch klasickej lekárskej praxe, keď som liečil medikamentami a operoval ako každý iný lekár v nemocnici," povedal o svojom obrate doktor Vogeltanz.
"Začal som si čoraz viac uvedomovať, že ako lekári sa pramálo zaujímame o príčiny nemoci alebo poruchy nejakej časti organizmu. Tá príčina často nie je telesná, ale duševná, má pôvod vo vzťahoch, emóciách a mylných presvedčeniach. Zisťoval som, že niektorí liečitelia, ktorí nikdy a nikde neštudovali medicínu, vedia odhaliť nemoc a pomôcť trpiacemu lepšie ako ja."
Prvé otázky v diskusii kládol moderátor Peter Žaloudek, ktorý Vladimíra osobne dobre pozná. Aký bol jeho prerod z praktického lekára na etikoterapeuta a čo to vlastne je?
"Bolo to pre mňa náramne ťažké a zložité odísť od klasickej medicíny a hľadať svoju vlastnú cestu. Ale nemohol som inak, pretože oficiálna medicína o psychických príčinách chorôb odmieta čokoľvek potvrdiť. nechce o nich ani vedieť, o čom som sa viackrát presvedčil osobne. Aká vlna odporu z oficiálnych miest sa odrazu proti mne zodvihla, keď som začal praktizovať etikoterapiu, prednášať ľuďom o tejto metóde a písať svoje knihy. Keby mohli, vyhlásia ma za kacíra," povedal doktor Vogeltanz.
Etikoterapia, ktorú dnes niektorí nazývajú korunou medicíny, odhaľuje podstatnú príčinu choroby tým, že lekár s pacientom vedú rozhovor, ktorý postupne smeruje k poznaniu týchto príčin. Väčšinou hovorí pacient a lekár trpezlivo načúva, kým sa nedostanú spoločne k jadru problému. Klient terapie (nevolajú ho pacient) vlastne nájde cestu a spôsob k uzdraveniu sám a oveľa lepšie ako ktokoľvek iný, resp. chirurgický či medikamentózny zásah, si vie poradiť aj s odstránením tejto primárnej príčiny.
Výsledky terapie bývajú často fascinujúce a mnohí v tom môžu vidieť až akési šarlatánstvo. Fakty a príklady však hovoria jasne, že aj ľudia, ktorí mali podstúpiť operačný zásah, po odhalení príčiny svojej nemoci a vlastným "liečením" už po čase žiadnu operáciu nepotrebovali.
Doktor Vogeltanz teda lieči tým, že POČÚVA. Počúva svojich klientov, nechá ich otvoriť svoju dušu a v nej hľadať etické, vzťahové a iné príčiny porúch, vďaka ktorým majú zdravotné problémy.
Podstatné je, aby človek takto postihnutý bol ochotný podstúpiť radikálnu zmenu a navyše, aby si ju vedel takzvane naordinovať a riadiť sám.
Nie je to také jednoduché, ako sa to píše a počúva, niektorí k tomu potrebujú rad osobných či skupinových rozhovorov a terapií, aby sa našli a objavili aj cestu liečenia.
Otázkam z plána počas diskusie nebolo konca, aj keď viac odznelo príkladov ako konkrétnych terapeutických postupov. Tie sú totiž v princípe jednoduché - zamerať sa na vnútro človeka - jeho psychiku. Potom už je každý konkrétny prípad navýsosť individuálny a tak je nutné ku klientovi aj pristupovať. Ťažko v tomto spôsobe liečby hľadať typické zovšeobecnenia platné v klasickej medicíne, že keď vystreľuje bolesť z krížov do chrbta, bude to žlčník alebo ľadviny. V tomto prípade sa hľadá podstata a príčina, prečo sa ten žlčník či ľadvina vôbec ozývajú.
Etikoterapia nie je žiadnym novým vedným odborom, vo svete ju asi nikto takto nenazýva, hoci viacerí tieto princípy využívajú vo svojej klinickej praxi. V Čechách bol jej "zakladateľom" dr. Ctibor Bezděk, ktorý už v roku 1931 napísal knihu o záhadách nemoci a smrti.
Vogeltanz sa ani neusiluje tieto myšlienky dostať do sveta. Stačia mu jeho klienti, ktorých je čoraz viac.
