ŽILINA. Medzinárodný festival tvorivosti a fantázie Jašidielňa tento rok rozpovedal príbeh mytologického hrdinu Odysea. Účastníci 23. ročníka, ktorý sa konal minulý týždeň v uliciach mesta, putovali po stopách Odysea, hľadali správnu cestu domov, odolávali pokušeniam a zistili, že z chýb sa treba poučiť.
Poľudštili zložitý historický príbeh
Ľudia s postihnutím i bez postihnutia spoznávali Odyseov príbeh v desiatich tvorivých dielňach. „Snažili sme sa zložitý príbeh Odysea ľudsky priblížiť ľuďom s postihnutím, aby tie najdôležitejšie odkazy boli pre nich zrozumiteľné. V každej dielni bolo jedno zastavenie Odysea a oni sa dozvedeli stručne jeho príbeh, vyskúšali si hry alebo skúšky, ktoré on musel zdolať a nakoniec dostali kúsok z odkazu, ktorý poskladali,“ vyslovila Soňa Holúbková, predsedníčka správnej rady Nadácie Krajina harmónie.
Dobrovoľníci, účastníci
Tohto ročníka sa Jašidielne zúčastnilo 220 účastníkov z viac ako 28 rôznych zariadení zo Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska, Slovinska, Talianska, Francúzska či Nemecka. Program pre nich pripravili a tiež ich ním sprevádzalo 150 dobrovoľníkov zo stredných a vysokých škôl.
Sprievodkyňou poľskej skupiny tento rok bola Žilinčanka Adriána Butková, ktorá chodí vypomáhať na Jašidielňu už päť rokov. „Mojou úlohou je zabezpečiť, aby sa skupina zo zahraničia dostala na program, a aby som im ukázala mesto,“ vyslovila.
Ako doplnila, jej úlohou je pomáhať deťom s mentálnym postihnutím zaradiť sa do spoločnosti, aby nemali pocit, že iba ich vychovávatelia, s ktorými sú po celý čas, ich majú radi a dokážu sa s nimi porozprávať, ale že dokážu komunikovať aj s ľuďmi na ulici.
Každý je iný
„V skupine máme šesť ľudí s postihnutím a štyroch bez postihnutia,“ prezradila Adriána. Počas ostatných rokov vodila skupiny Slovákov, Čechov a teraz po prvýkrát Poliakov. Ako vníma rozdiely medzi nimi? „Môžem povedať, že Slováci sú viac konzervatívni a robia, čo sa im povie. Čechov zase zaujíma mesto a pivo a Poliaci sú zase veľmi odvážni,“ porozprávala nám o rozdieloch a dodala: „Radi si obzerajú mesto a tiež si sami vyžiadali vystúpiť na námestí.“
Príjemný pocit
Práca sprievodkyne ju baví a ako nám prezradila, plánuje v nej pokračovať kým bude vládať.
„Po skončení Jašidielne mávam zo seba iný pocit. Keď vodím počas troch dní deti s postihnutím a vidím aké sú šťastné, tak po príchode domov si poviem, že niekto bol so mnou rád,“ povedala sprievodkyňa Adriána.
