ŽILINA. Famózny projekt s plánovaným rozpočtom 1 000 000 eur má za sebou prvú etapu - odstránenie všetkého rušivého a nepôvodného, ktoré zapríčinili dva totalitné režimy i obdobie po novembri.
V budove sídlil Park kultúry a oddychu, prednášal sa Marxizmus-Leninizmus, istý čas slúžila aj ako kino. Po rekonštrukcii by Kunsthalle, v preklade Dom umenia, mala slúžiť ako výstavný priestor pre konfrontáciu súčasnej výtvarnej tvorby.
Keď začiatkom roka 2011 Židovská náboženská obec hľadala nájomcu, Marek Adamov, riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique, spolu so svojimi spolupracovníkmi, sa rozhodol konať. Dohodli sa na 30-ročnom prenájme a dobrodružstvo mohlo začať.
Pootvorenie pre verejnosť v prechodnom období rekonštrukcie sa uskutočnilo ako snaha „vystaviť Behrensa“. V jeho čistej pôvodnej podobe viažucej sa k roku 1931. Ako inak - umeleckým spôsobom. O nasvietenie interiéru sa postarala slovenská architektka Laura Murguía s manželom Pavlom Sabolom.
Organizátori celý priestor zatemnili, aby ukázali jeho intimitu. Panely vo vestibule obsahujú historické zábery z archívu a pamiatkových výskumov Magdy Kvasnicovej, Petra Szalaya, Ivana Pilného a Jána Hromadu. Môžeme tu vidieť tiež dokumentárne zábery z doterajšieho priebehu rekonštrukcie zastúpenú fotografiami Mareka Jančúcha a videosekvenciami od Petra Piknu, ktorý o príbehu rekonštrukcie pripravuje dokumentárny film.
Verejnosť asi najviac zaujal model projektu budovy, ktorého autorom je architekt Martin Jančok. Ukazuje, ako by budúci kultúrny stánok mal vyzerať po rekonštrukcii. Ándras Cséfalvay je autorom inštalácie s názvom Som ticho, ale počúvam, skúšam, myslím, že sa to stane, len potrebujem čas. Pod kopulou, v strede synagógy je inštalovaný veľký balvan. Z reproduktorov sa ozýva hlas prihovárajúci sa ku kameňu. Ako keby ho chcel vzkriesiť k životu. Podľa autora má „evokovať zvláštny pokoj, pomalé sústredenie sa na prichádzajúci okamih akéhosi zázraku. Zázraku, o ktorom tak málo vieme, ani to, či sa vlastne stane.“
Zázraky a ochotných darcov budú potrebovať aj organizátori. Obdobný funkčný priestor spravený z bývalej synagógy môžeme vidieť v Nitre, Šamoríne, či Liptovskom Mikuláši. Ani jeden však nemá ambície plánovaného rozsahu
v Žiline. Poslednú a najmodernejšiu synagógu slávneho architekta Petra Behrensa prerobiť na stabilnú a dôstojnú kultúrnu inštitúciu európskeho významu. Pri zachovaní všetkých pôvodných prvkov.
Autori tejto myšlienky sú presvedčení, že súkromné spoločnosti aj individuálni podporovatelia so záujmami podporiť kultúru a umenie na Slovensku ešte - aj v čase ekonomickej krízy - existujú. Otvorenie Žilinskej kunsthalle je plánované v roku 2014.
