M. RITOMSKÁ: Návrh zákona o mobbingu poukáže na konkrétne svedectvá ľudí

ŽILINA. Na tlačovej konferencii o tom v Žiline informovala poslankyňa NR SR z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a zároveň predsedníčka občianskeho združenia (OZ) Práca a život Mária Ritomská.

Pri tvorbe zákona o mobbingu chce podľa nej OZ Práca a život požiadať o spoluprácu aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Zákon by mal zmeniť ľudské vzťahy na pracovisku. Pretože ľudia sa boja, mlčia a uzatvárajú sa do seba. Ráno prídu do práce, popoludní z nej odchádzajú a niekedy nemajú ani s kým prehovoriť, nemajú sa koho opýtať. Lebo kultúra pracoviska je tak úbohá, že netúžia ani po tom, aby sa mohli s niekým porozprávať, skonštatovala Ritomská.

Obete mobbingu môžu kontaktovať združenie a požiadať o pomoc prostredníctvom internetovej stránky www.pracaavztahy.sk. Ak naberú odvahu a statočnosť, aby už naďalej na pracovisku netrpeli, ale dokázali odvážne poukázať na mobbing. Problémy signalizuje napríklad východný región, ktorý musíme začať viac zastrešovať. Ľudia píšu, že ak napriek nezamestnanosti majú nejaké miesto, ešte aj z neho ich začnú vytláčať, povedala poslankyňa NR SR.

Psychologička Eva Jaššová upozornila, že mobbing sprevádza predovšetkým dezilúzia. Človek stráca ilúzie o pracovisku, o spoločnosti, v ktorej žije. A potom je to ujma na sebavedomí. Lebo agresor väčšinou útočí na sebaistotu a sebavedomie človeka. Vybíja si vlastné frustrácie útokom na druhých a zvyšuje si sebavedomie na úkor okolia. Dá sa povedať, že šikanovanie na pracovisku ostatní vidia. Ale väčšinou mlčia, pretože si mlčaním vykupujú bezpečnosť. Boja sa, že keby sa šikanovaného zastali, dostanú sa do jednej pozície s ním. Druhá skupina mlčiacich si všíma prejavy šikanovania a osvojuje si ich. Ak sa dostane do podobnej situácie, bude sa možno správať takým istým spôsobom, podotkla Jaššová.

Pracovisko je podľa nej pre ľudí priestorom, v ktorom sa realizujú a dostávajú spätnú väzbu o tom, akými sú pracovníkmi a aká je ich spoločenská hodnota. Keď je odozva neustále negatívna a my nemáme kde nadobudnúť stratenú sebadôveru, človek môže byť presvedčený o tom, že naozaj nemá hodnotu. A môže to viesť k depresiám či až siahnutiu si na život. Ale v morálne vyspelom kolektíve so spravodlivými princípmi odmeňovania, prijímania na pracovisko, rozdeľovaním práce a zmyslom pre spravodlivosť, v ktorom sa ľudia ozvú, si ani šéf nedovolí narušiť morálne princípy, dodala Jaššová.