Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Harmonikár: Ľudia sú dobrí

Stretávame ho v uliciach Žiliny pod laubnami, pred Auparkom i Artforom. Mnohí sme mu už prispeli do klobúka. Svojou hrou na harmoniku nám spríjemňuje život.

Nedalo mi a oslovil som Ľudovíta Jonáša (1957). Čo sa vlastne stalo, že si musí takýmto, pre niekoho až ponižujúcim spôsobom zarábať prostriedky na živobytie? Občas ho okradnú, no napriek tomu hovorí, že ľudia sú dobrí. Pred časom vážnejšie ochorel a bol dlhšie v nemocnici.

Kde ste sa narodili?

V Kremnici. Ale len narodil. Mama žila v Banskej Bystrici.

Ste z muzikantskej rodiny?

Áno, otec hrával v Kremnici. Mama ho tam šla pozrieť, bola tehotná a nestihla sa už vrátiť. Porodila ma v miestnej pôrodnici. Vyrastal som ako jedináčik, naši nemali už žiadne ďalšie deti. Otec bol povolaním muzikant. Chodil s orchestrami po celom svete. Hrával na husle, klavír i harmoniku.

Zdedili ste po ňom talent?

Asi áno, som vyučený maliar (smiech). Ale chodil som aj do hudobnej. Ukončil som klavír na ZUŠ. Mám za sebou osem rokov štúdia.

Kde ste pracovali?

Pracoval som na stavebnom bytovom družstve v Banskej Bystrici ako maliar natierač. Natierali sme byty, okná, fasády aj pivnice. Okrem toho som ešte občas hrával v jednej reštaurácii na klavír.

Prečo nie na harmoniku?

Mne sa harmonika nikdy nepáčila. Doma sme mali klavír. Je to veľmi pekný nástroj.

Kedy ste skončili s maliarskou prácou?

Ešte v roku 1991 som bol
v zamestnaneckom pomere. Bolo nás tam spolu 11 maliarov a skoro všetci poutekali. Mal som sedmičku triedu a zarábal som okolo 3-tisíc korún mesačne. Neskôr mi zdvihli na
5 000. Kolegovia mi ale ukazovali faktúry, robilo im to aj 30- tisíc mesačne. Šiel som za predsedom družstva. Najprv bol vyľakaný, že mu ujdem, ale dohodli sme sa, že budem naďalej pre družstvo robiť ako živnostník. Do roku 1994 to bola voľná živnosť. Práce ale ponúkalo hodne fušerov za nízke ceny. Prestávalo ma to baviť. Vtedy prišli za mnou z jednej kapely, či nechcem ísť s nimi hrať do Švajčiarska. Vypočuli si ma a vyhral som konkurz (smiech).

Aj vaša manželka je hudobníčka?

Nie, je vyučená kuchárka. Robila v hoteli Lux. Máme dve deti, dcéru aj syna, obaja sú už dospelí.

Ako bolo v tom Švajčiarsku?

Fajn, hrávali sme po reštauráciách, dalo sa slušne zarobiť. Zostal som tam skoro 5 rokov. Potom sme ešte zostali v Nemeckom meste Baucen. Po dvoch rokoch sa ale naša kapela rozpadla.

Ako dlho už hráte na ulici?

Vyše 6 rokov. Z toho v Žiline štyri. Už sa mi podarilo hrať v nejakej reštaurácii, ak tak len na veľmi krátko. Napr.
u Raka v Banskej Bystrici. Videl som hrávať všelijakých cigánov na ulici, tak som si povedal, že to aj ja skúsim.

Aké boli začiatky?

Poznal som sa s náčelníkom mestskej polície a on mi povedal: ,,Fero, však dobre hráš, poď to skúsiť!“ A ja, že povolenie treba. A on, že „poviem chlapcom, že ideš na skúšku, nech ťa nechajú na pokoji, nevieš ako to dopadne.“ Rozbehlo sa to fantasticky, zarobil som aj niekoľkotisíc korún denne. Stával som pri pošte, pri banke. Toľko som ako maliar nikdy nezarobil. No netrvalo to dlho a začalo sa to zhoršovať.

Prišla kríza?

Hej. Potom sme sa presťahovali s manželkou do Žiliny na ubytovňu. Sme tu už štyri roky.

Doma ste nechali byt?

Nie, prišli sme o rodičovský dom. Bývali sme v spoločnom dome u mojich rodičov. Keď som hral vo Švajčiarsku, otec nám poza chrbát predal dom.

Pil?

Nie. Hral automaty, gembler. Mal 67 rokov, keď s tým začal. Dom bol ohodnotený na 2,5 milióna a on ho predal za 800 000. Všetko vybavil u notára. Volal som s manželkou
a tá mi hovorí: „Zle je, utekaj domov!“ Otec s peniazmi zmizol, mojej manželke dal 40-tisíc, akože mimoriadnu výhru na automatoch a zmizol. Mama vtedy už nežila.

Otca ste niekedy potom videli?

Nie. V apríli predal dom, stratil sa a 29. decembra zomrel. Videl som ho až v truhle. Našli ho v Rimavskej Sobote. Dcéra ho našla v nemocnici, volala mi, aby som prišiel. No nestihol som to, bol už mŕtvy.

Neostalo po ňom nič, nenechal ani peniaze na pohreb?

Nie, nič. Jediné čo zostalo boli husle, tie som predal.
harmonikar2.jpg

Čo treba na to, aby človek mohol hrať na ulici?

Vybaviť povolenie na mestskom úrade. Tam Vám určia, na ktorých miestach môžete hrať. V Žiline to má na starosti pán Štofko. Hrával som na Masaryčke, v poslednej dobe skôr tu pred Auparkom.

Aký najväčší peniaz vám ľudia hodili do klobúka?

20 eur. Tu v Žiline. Na Vianoce, dal mi to jeden právnik, ktorý pracuje na Mariánskom námestí. Videl moju taštičku s liekmi. Beriem ráno 6 a večer štyri tabletky, prispel mi na lieky.

Na čo všetko to máte?

Na zníženie tlaku, riedenie krvi, na srdce. Mal som mŕtvičku a odvtedy si musím dávať pozor.

Kedy sa to stalo?

Je tomu asi 2,5 roka. Bol som v Žiline na ubytovni. Okolo tretej ráno som dostal strašný kŕč do nohy, celú mi ju vykrútilo. Veľké bolesti, bolo to 12. decembra. Bol som vonku asi do desiatej večer. Manželka bola odcestovaná u dcéry vo Fiľakove. Myslel som, že to rozchodím. Okolo piatej som znova zaspal. Zobudil som sa
o siedmej na pálenie ruky. Stŕpnutá. Hovorím si, že som na nej asi musel spať. Ruka ale nešla hore, nedalo sa mi ju skoro vôbec zdvihnúť.

Volali ste sanitku?

Nie, čakal som, že ma to prejde. Išiel som von, že to rozchodím. Kamarát sa pristavil a hovorí: ,,Počuj ty si musel byť včera strašne narúbaný, veď hráš falošne!“. Poobede sa mi začali sťahovať prsty, kamarát mi pomohol doniesť harmoniku na ubytovňu, začalo mi sťahovať ústa, vedel som, že je zle. Volal som dcére do Lučenca a tá zavolala záchrannú službu. Bol som v nemocnici skoro mesiac. O dva dni som šiel s barlami hrať. Keď ma zbadal pod oknami bývalý primátor Harman a zistil, že som po mŕtvici, zbehol dolu, dal mi peniaze a hnal ma na ubytovňu (smiech). Manželka vie uvariť aj za 5 Eur.

Čo tak varí?

Rôzne, vždy niečo vyšpekuluje. Fazuľu, hrach.

Akú máte podporu?

Obaja spolu dostávame 143 eur, to nestačí ani na nájom. Ja som na invalidnom dôchodku. Keď je moc zle, tak mi požičia Janko z Artfóra. Zatiaľ som vždy poctivo vrátil.

Ktoré dni sú najlepšie na hranie?

Najhorší je pondelok, aj piatky sú zlé. Lepší je stred týždňa, aj nedele.

Hrávate aj pred kostolmi?

Nie. To sa mi bridí. Som síce katolík, ale bojím sa, aby mi nejaký farár neprišiel vynadať. Občas ma zavolá pani Prekopová z Nadácie Polis, aby som zahral vonku pred ich akciou.

Ako dlho to ešte vydržíte? Takto po uliciach?

Pán Boh vie. Najhoršie je to v zime, to neprajem nikomu. Teraz je pekne, teplo, to sa dá. Občas mi ukradnú peniaze deti. Stalo sa mi, že aj dospelí. Schmatli drobné a ušli preč. Mestskí policajti ma chránia, občas sa prídu opýtať, či je všetko v poriadku. Viacej mám ale tých dobrých prípadov. Pani Majka, čo má galériu pri Tatrabanke mi kúpila stoličku. Ľudia sú dobrí.
harmonikar1.jpg

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  2. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 587
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 9 098
  3. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 8 743
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 413
  5. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 033
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 594
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 417
  8. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 7 024
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 863
  10. 5 zmien, ktoré so sebou prináša menopauza. Ako sa pripraviť? 6 793
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Tréner MŠK Žilina Pavol Staňo.

Rozhovor s trénerom šošonov o nedávno skončenej sezóne.


1 h
Marek Adamov si počas mesiac trvajúcej cesty za nezávislou kultúrou urobil obraz nielen o jej stave a ambíciách, ale aj o problémoch kultúrnych centier.

Tridsaťdňový cyklovýlet Mareka Adamova je správou o stave nezávislej kultúry.


6 h
Ilustračná foto.

Piata liga sa rozbehne dohrávkami už o týždeň.


11. jún

Podujatie organizuje oddelenie pre vedu a výskum Žilinskej univerzity v Žiline od roku 1995.


11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 8 h

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


24 h

Auto sa čelne zrazilo s autobusom medzi Pukancom a Uhliskami.


11. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Už ste čítali?