ŽILINA. Najstaršia, Lazarova mapa, pochádza z roku 1513, Žilina je na nej zobrazená len ako bod. Najmladšia mapa pochádza z roku 1992. Vystavený je aj najstarší zachovaný podrobný nákres Žiliny s vyznačením vlastníkov pozemkov, známejší ako Ruttkayova mapa z roku 1747 zo zbierok Považského múzea v Žiline. Zaujímavá je tiež ďalšia mapa z roku 1749, na ktorej Michal Ruttkay-Nedecký chronologicky zakreslil plán súdobého a minulých mostov cez Váh, informoval jeden z autorov výstavy a historik Považského múzea v Žiline Peter Šimko a upozornil aj na ďalšiu unikátnu mapu Žiliny a Budatína z roku 1820, ktorá nebola doposiaľ nikde publikovaná ani prezentovaná a ktorú získal počas študijných ciest v archívoch v Budapešti a Viedni. „Ide o vojenský plán vybudovania pevnosti na Chlmeckom vrchu cisársko-kráľovskou armádou,“ dodal Šimko.
Žilina si veľké jubileum pripomenula aj vystavením tabule s menami všetkých žilinských richtárov. Mená 201 richtárov, starostov či primátorov na viac ako dvojmetrovej drevenej tabuli od apríla zdobia vstupné priestory žilinskej Starej radnice. Popri dvesto mužoch viedla Žilinu aj jedna žena, Dorota Podmanická však post richtárky v rokoch 1480 až 1483 zdedila. Najdlhšie stál na čele Žiliny primátor Ján Slota, na mestskej radnici vydržal 16 rokov. Súčasný primátor Igor Choma si želá, aby sa Žilina rozvíjala aj ďalších 700 rokov a bola stále krajšia. „Že ma to trafilo akurát pri sedemstovke, to jednoducho beriem ako fakt. Ale na druhej strane, možno je to dobré, pretože chcem, aby si Žilinčania uvedomili, že 700 rokov nie je málo a Žilina za 700 rokov naozaj niečo zažila a prežila. Na druhej strane 700 rokmi sa to nekončí a dúfam, že ďalších minimálne 700 rokov sa bude Žilina rozvíjať a bude stále krajšia,“ povedal Choma.
Žilina oslavuje celý rok. Všetky kultúrne, športové a spoločenské akcie, či už Staromestské slávnosti alebo Žilinské kultúrne leto, sa tento rok nesú v duchu 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste.
