Aby sme vedeli, čo je astronomická olympiáda, musíme v krátkosti pochopiť astronómiu. Ide o praktické pozorovanie hviezd, ich pohybov, merania a určovania polôh. V astronómii sa postupne vyvinula astrofyzika, ktorá toto všetko skúma matematicky cez rôzne výpočty, k čomu v súčasnosti pristupujú aj merania a výpočty rozličných žiarení prichádzajúcich z veľkých vzdialeností vesmíru.
„Jedno i druhé tvorí súčasť olympiády,“ hovorí Miro Gašpárek, ktorý v slovenskom kole riešiteľov úloh zo stredných škôl skončil tretí a vybojoval si tak postup na svetovú olympiádu. „Súťaž má tri časti. V prvej riešime teoretické úlohy – napríklad zistiť z určitých údajov vzdialenosť galaxie, alebo ako dlho bude hviezda na danom mieste nad obzorom a podobne. Druhá časť je prakticko-pozorovacia a prebieha buď vonku alebo v planetáriu. Voľným okom alebo s pomocou ďalekohľadu. Tretia časť je už o matematike, analyzujú sa dáta a spracovávame ich pomocou matematických nástrojov. Býva to veľmi náročné aj na čas.“
Ako sa Miro k takým úlohám a záujmu dostal?
„Zaujalo ma to už v detstve, keď som sa dostal k všeobecnej encyklopédii a videl tam vesmír a planéty. Záujem sa postupne stupňoval, až prerástol vo vážnejšiu záľubu. Od základnej školy chodím na rôzne astronomické súťaže a teraz už aj vo svetovom meradle.“
Mladých adeptov astronómie podporuje Slovenská astronomická spoločnosť a najmä jej predseda Ladislav Hric a jeho manželka Mária Bartolemejová-Hricová. V príprava na olympiádu vyšli v ústrety aj v Žilinskej hvezdárni s podporou Miroslava Znášika.
Zaujímavé je, že Miro Gašpárek neuvažuje o svojej budúcnosti len v pozícii astronomického vedca.