Ricardo, prečo ste nehrali v zápase s Izraelom?
- V prvom zápase so Shmnonou, u nás v Žiline, som si zranil koleno. Cítil som to aj počas toho zápasu, ale v zápale hry som si to veľmi neuvedomoval a dokázal som pokračovať až do konca zápasu. Po tom, ako sme zišli z ihriska, už bolo moje koleno veľmi napuchnuté.
Vaše zranené koleno je teda príčinou, prečo ste neboli ste s tímom v Izraeli?
- Áno, musel som zostať tu v Žiline. Bolo nutné urobiť zopár lekárskych testovo, aby sa zistilo, ako na tom moje koleno je.
Kedy by ste mohli byť v poriadku?
- To zatiaľ ešte neviem, možno za tri týždne, bude to záležať na tom, ako sa to bude hojiť. Uvidíme.
Pre fanúšikov výkon v Izraeli zostáva tŕňom v oku. Aká bola nálada potom, ako chalani prišli z Izraela?
- Boli sme sklamaní, lebo sme sa chceli dostať ďalej, to je jasné. Vieme, že sme tam nepodali dobrý výkon, ale až do 70. min. to bolo 0:0, takže si myslím, že nikto nečakal dostať gól v posledných 20. minútach, ale aj o tom je to futbal. Sme smutní, že sme nemali šancu dostať sa do UEFA. Je to nespravodlivé, že keď prehráš jeden krát už končíš.
Prejdime na iné otázky. Ani nie pred mesiacom do kádra prišiel ďalší portugalčan. Ako sa tu Bruno Guima aklimatizoval?
- Páči sa mu tu. Každý deň spoznáva a prichádza do kontaktu s niečím novým. Už sa zoznámil s mestom, teraz je vo svojom byte. Zatiaľ je spokojný.
Ste radi, že tu máte krajana, s ktorým sa môžete porozprávať v portugalčine?
- Samozrejme. Je to fajn mať tu niekoho zo svojej krajiny. Každý deň môžeme stráviť spolu, porozprávať sa v materinskom jazyku a tak nám čas ubieha rýchlejšie.
Ako Guimu prijali spoluhráči?
- Rýchlo sa adaptoval do tímu a tím ho taktiež prijal veľmi dobre. Rozpráva v angličtine, tak sa môže porozprávať prakticky s kýmkoľvek. Každý mu pomáha, aby sa rýchlejšie adaptoval do tohto prostredia.
Jean Deza v jednom rozhovore povedal, že ste pre neho ako otec. Čo na to hovoríte?
- Je to pravda, som pre neho ako otec (úsmev). Jean má 19 a s ostatnými sa rozpráva málo, pretože nehovorí po anglicky. So mnou sa rozpráva po španielsky, čomu ja rozumiem, takže veľa krát sa ma pýta čo má robiť alebo potrebuje niečo preložiť. Snažím sa mu pomôcť so všetkým, s čím dokážem, ale nie to o tom, že by som ho bral ako svojho syna, skôr ako svojho brata.
Vo Vašej prvej sezóne v Žiline ste boli zvolený do jedenástky roka. Ako to vnímate?
- Bol som veľmi prekvapený, pretože aj keď som prišiel hrať čo najlepšie, na toto som ani nepomyslel. Snažil som sa hrať čo najlepšie v zápasoch a prispieť k tomu, aby sme vyhrali titul. Keď mi to povedali bol som šťastný, predsa len je to vec, ktorá ťa motivuje. Taktiež ma tešilo to, že tam bolo viacero mojich spoluhráčov a myslím si, že to niečo znamená. Avšak, teraz je už potom a musím myslieť na iné veci.
