du v Terchovej.
Fedor Vico preslávil podľa dramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja zbojnícku tematiku práve ako karikaturista. Knižka Dereš dokumentuje skoro 50 rokov jeho tvorby zbojníckych karikatúr a časť z nich vystavuje v rámci Jánošíkových dní. Z môjho pohľadu je to nový prvok v rámci nášho festivalu, pretože takýto pohľad na zbojníctvo, na fenomén Jánošíka a jánošíkovstva ako takého sme ešte v Terchovej neprezentovali. Pevne verím, že Vicova metafora zaujme veľa ľudí. Pretože v tej zbojníckej tematike sa nájde každý, kto má zmysel pre iróniu, sebairóniu a pozerá sa na svet zo stránky optimizmu, humoru a satiry, skonštatoval Cabadaj.
Karikaturista pripomenul, že v roku 1988 vystavoval seriál Dereš v kaštieli Krasňany v rámci Jánošíkových dní v Terchovej pri príležitosti 300. výročia narodenia Juraja Jánošíka. Teraz vystavujem Dereš v rámci jubilejných 50. Jánošíkových dní a chcem pripomenúť, najmä všetkým súčasným zbojníkom, že na budúci rok uplynie 300 rokov, čo Juraj Jánošík odvisol na šibenici, uviedol Vico.
Dramaturg Jánošíkových dní doplnil, že výstava je prepojená s expozíciou Jánošík a Terchová. Vicova výstava určite mnohých ľudí prinúti zamyslieť sa nad tým, ako naša spoločnosť vyzerá. Ako sa dá na ňu pozerať práve cez optiku témy zbojníctva a témy jánošíkovskej problematiky. Uvidíme, aké budú reakcie. Ale pevne verím, že toto je nový moment Jánošíkových dní a po ňom určite prídu ďalšie, dodal Cabadaj.
Vicov zbojnícky seriál Dereš začal pravidelne vychádzať od roku 1965 v týždenníku ROHÁČ. Prvý výber z tohto seriálu bol vystavený v Prešove v roku 1968, tesne po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a táto výstava bola na dlhé roky jeho poslednou. V roku 1969 ešte stihol vyjsť DEREŠ knižne, ale vzápätí bola publikácia stiahnutá z predaja a zošrotovaná. Autor mal potom na dlhé roky zákaz publikačnej činnosti, najmä v takzvanej ústrednej tlači. Seriál Dereš sa na stránky Roháča vrátil až po roku 1989.
