Podujatie bolo po prvý krát zaradené i do pelotónu Severoslovenskej hasičskej ligy. Programom, účasťou i organizáciou prekvapilo, pripomínalo „prilbu“ z najslávnejších čias. Okrem hasičskej súťaže nechýbalo bohaté občerstvenie, kultúrne vystúpenia a atrakcie pre najmenších. O hudobnú vložku sa počas celého dňa i večernej diskotéky staral DJ Hujer a do moderátorskej úlohy usporiadateľ obsadil Milana Kováčika, známeho pod prezývkou „Yetti“. Súťaž potvrdila, že čoraz populárnejší šport zažíva v Bytči veľkú renesanciu, dôkazom je i rekordných 42 prihlásených účastníkov.
Víťazi sa po roku nemenili
Z prvenstva v mužskej kategórii sa opäť radovali dobrovoľníci z Podvysokej, ktorým na to stačil temer navlas rovnaký čas ako vlani 14.52 s. Medzi ženami znova suverénne triumfovala Malá Bytča, časom 16.78 s.
Nestratili sa ani domáce pretekárky, ktoré sa zaradili na krásne tretie miesto, pričom zaostali o 1.8 s. Mužom z Bytče časomiera namerala 17.28 s, čo stačilo na konečné deviate miesto medzi „ligistami“ a štrnáste absolútne. Napriek zlepšeniu sa im nepodarilo nakloniť si športové šťastie na svoju stranu a čakanie na domáci triumf sa teda predlžilo už na dlhých 36. rokov.
Dopoludnie patrilo „plameniakom“
Medzi prvými súťažiacimi, ktorí mali možnosť otestovať dobre pripravenú trať boli mládežnícke tímy do 15 rokov, ktorých do Bytče pricestovalo celkovo devätnásť. Obľúbená súťaž Plameň niesla tentoraz názov Pohár Jána Jalovičiara. Práve 91 - ročný nestor práce s mládežou v Bytči je jedným z najstarších žijúcich členov zboru. Z triumfu v chlapčenskej i dievčenskej časti sa radovali družstvá Kolárovíc. Mladí Bytčania obsadili výbornú štvrtú priečku.
Pracovitosť, pokora, vášeň
Za vzplanutím dobrovoľného zboru hasičov v Bytči stoja v ostatnom období najmä pracovité ruky veliteľa Petra Svetloššáka, ktorý svojím entuziazmom inspiroval i mlaď.
Presne pred rokom ste na tomto podujatí snívali o vstupe Bytče do ligovej súťaže, pretekoch mládeže, vrátenie pôvodného termínu na sobotu a navýšeniu atrakcii pre návštevníkov. Všetko vyšlo, bolo to zložité?
Samozrejme, nič nejde samo. Sme tu ale výborná partia a za rok sa nám podarilo urobiť kus práce. Do ligovej súťaže sme napokon okrem žien prihlásili aj mužov a podaril sa nám i menší husársky kúsok, keď sme ako nováčik dostali šancu organizovať jedno podujatie z 12 členného kalendára tejto súťaže.
Je tu skvelá atmosféra, podarilo sa teda podarilo splniť cieľ a pripraviť akciu na úrovni.
Vždy je čo zlepšovať, ale ohlasy od „ligistov“ sú pozitívne. Dokonca sa niektorí vyjadrili, že ide dosiaľ o najlepšie podujatie v sezóne ! Môžem to opakovať stále dookola, je to vyznamenanie pre vynikajúcu skupinu ľudí, ktorá na jeho príprave drela posledné dni a noci.
S akými ambíciami ste vstupovali so Severoslovenskej hasičskej ligy?
Skromne, prvý rok sa chceme viac-menej oťukávať. Vedeli sme, že naše ženy majú na to, aby súťažili o čelo tabuľky, ale konkurencia medzičasom opäť narástla, tak uvidíme. My sme jediným mestom v súťaži, čo nie je jednoduché, pretože dedinky majú doma obrovskú podporu, ľudia ich ženú vpred. V meste je to iné...
Koľko členov v súčasnosti má Váš zbor, plánujete navýšenie, trebárs o ďalšiu mládež?
Momentálne máme asi 90 členov, pričom 30 z nich aktívne súťaží. Pred štyrmi rokmi, keď sme premýšľali nad takouto obrodou, to bolo doslova „vymreté“, boli tu už len funkcionári. Bolo to ťažké obdobie, ale už sa črtajú lepšie časy. Máme aj tím do 15 rokov, ktorí dnes zaznamenali pekné umiestnenie. S mládežou je to ale ťažšie, vytráca sa záujem o šport, čo je veľmi zlé.
Vy ste známy srdciar, ktorý ťahá tento kolektív a venuje mu všetok voľný čas, kde sa vo Vás našla tá vášeň?
(Smiech). Nuž, pochádzam z hasickej rodiny, otec i starý otec sa v tomto smere angažovali. Tým pádom som bol v centre diania odmalička a niekde tam sa zrodila táto láska. Človek je zamestnaný, nie je to jednoduché, niekedy je mi aj ťažšie, ale keď potom vidím s odstupom času čo všetko sa nám podarilo, tak je to krásny pocit, ktorý by som za nič nevymenil.
Je tu niekto, komu by ste chceli špeciálne poďakovať za pomoc, okrem tej toľko skloňovanej partie „spolubojovníkov“ zo zboru?
Vďaka patrí aj miestnym podnikateľom, ktorí nám sponzorsky pomohli, či už materiálne, alebo finančne. Pomocnú ruku nám podalo aj mesto, vypracovali sme projekt na základe ktorého sme dostali príspevok z mestského grantu.
Autor: Tomáš Ďutka
