restávkou. Nabudúce sa stretneme v Polise až v septembri.
Hostia predstavujú v oblasti práva významné kapacity. Najväčšou je istotne Pavel Holländer, podpredseda ústavného súdu Českej republiky a profesor práva. Jozef Vozár je člen Súdnej rady Slovenskej republiky a právnik Ústavu štátu a práva SAV. Miroslav Kocúr je teológ a zároveň riaditeľ VIA IURIS. Moderátorom diskusie bol advokát Roman Kvasnica, ktorý v žilinských diskusiách je pomaly ako doma. Zúčastnil sa ich už viackrát.
Nadácia POLIS hostila osobnosti práva.
Poďme hneď k otázkam a reakciám účastníkov, pretože tém bolo skutočne veľa a názory hostí veľmi zaujímavé.
Od novembra po súčasnosť, alebo kde sa nachádzame
Ako hodnotia doterajší vývoj od novembra 1989 po súčasnosť. Sme na tom aj z hľadiska práva a spravodlivosti lepšie či horšie?
Pavel Holländer otázku považoval za veľmi komplexnú. Podľa neho sa starý systém rozpadol zvnútra a ďalšie udalosti už nasledovali zákonite. „Všetci sme sa ocitli v akomsi prázdnom priestore, kde všetko bolo pre nás nové, nevyskúšané, neoverené. Boli sme vlastne nepripravení na to, čo nasledovalo. V spoločnosti, politike i práve sa improvizovalo. Za tri – štyri roky sme prežili toľko zmien, čo inde trvá dve až tri generácie. Ovplyvnilo to celý proces utvárania slobody, nového ekonomického a právneho poriadku.“
Miroslav Kocúr k právu pridal pohľad teológa.
Svoje postrehy povedal Miroslav Kocúr: „Občania si uvedomili zodpovednosť za demokraciu a čakali od nových osobností, že budú veci spravovať dobre. Skutočnosť je však iná a mnohých demokratických vymožeností, ktoré sú samozrejmé vo vyspelejších štátoch, sme sa nedočkali. Vnímam to ako krízu autorít a krízu dôvery.“
Jozef Vozár prežil nežnú revolúciu na internáte medzi študentmi. „Ideály a očakávania boli veľmi silné a je nešťastím, že ktosi si jednoducho túto revolúciu prisvojil – doslova ju ukradol. Možno aj preto sa na právnickú fakultu teraz vracajú ľudia, funkcionári spred roka 1989, do významných pozícií. Aké hodnoty môžu uznávať?“
Túžba po majetku nás ovplyvňuje
Moderátor Roman Kvasnica nastolil hneď ďalšiu vážnu otázku. Ako vidia hostia vtedajší nedostatok buržoáznych tradícii na Slovensku a to, že v podstate neexistovalo súkromné vlastníctvo. Následne sa spoločný majetok rozdal, ako sa rozdal. Morálka aj vďaka tomu dosť upadla. Nebrzdí to zároveň proces spravodlivosti?
Moderátor Roman Kvasnica
„Na túto tému sa objavuje v Poľsku, Česku a iste aj na Slovensku čoraz viac filozofických reflexií,“ povedal profesor Holländer. „Mnohé veci zlyhali, napríklad aj kupónová privatizácia, ale na druhej strane nikto nenašiel žiadny iný lepší model. Potom prišiel zásah Miloša Zemana, ktorý nechal sprivatizovať banky a tým sa vytvorila akási finančná oligarchia. V súčasnosti sú tendencie kritických pohľadov na tlak ekonomiky, ako negatívne ovplyvňuje život, myslenie i konanie ľudí.“
Na rozdiely vo vzdelávaní a úrovni adeptov štúdia práv upozornil Vozár. „Noví právnici chcú zo svojho vzdelania vyťažiť čo najviac, a to sa často odráža na ich spôsobe práce, keď nastúpia do praxe. Sú veľké rozdiely medzi Bratislavou a prostredím už dvadsať kilometrov od hlavného mesta.“ K privatizácii sa vyjadril značne negatívne, podľa neho boháči vznikli z mnohých ľudí, ktorí pred revolúciou zastávali stranícke funkcie. Prišli o miesta a pochopili, že takto môžu získať oveľa viac. „Žiaľ, každá zmena zriadenia sa začína zbíjaním,“ doplnil.
Ako má žiť obyčajný človek
Zaujímavá otázka odznela: Čo má v takomto prostredí robiť človek, ako tu má žiť a ako má tvoriť občiansku spoločnosť?
O odpoveď sa pokúsil Miroslav Kocúr. „Občania prirodzene vyžadujú slušné a dobré správanie sa verejných činiteľov. Na druhej strane sa však boja hovoriť otvorene o problémoch, s ktorými sa stretávajú, o zlých veciach, na ktoré natrafia, o ktorých vedia, že sa dejú. Kde, kto a začo berie peniaze, úplatky a podobne. Dôležití ľudia nenapĺňajú očakávania svojich voličov a vyzerá to tak, že moc sa dokázala zomknúť a vytvoriť systémy, ktoré chránia viac ich vlastné záujmy, ako záujmy občanov a občianskej spoločnosti. Občan síce ostal osamotený, no svoj boj za lepšiu spoločnosť nemôže vzdať.“
Justícia hľadá svoje bývalé postavenie
V akom stave vidia hostia slovenskú justíciu?
Vozár začal odpoveď poukázaním na to, čo nám chýbalo. Nemali sme od koho prevziať potrebné systémy, ako tomu bolo v Nemecku, kde západní Nemci preniesli do východnej časti územia celý systém práva aj s princípmi práce v justícii a s požiadavkami na kvalitu a profesionalitu ich zástupcov. Mnohí takým náročným požiadavkám nevyhoveli. Na Slovensku však nič také nebolo a aj v súčasnosti je situácia v justícii a práve taká, že sa robí mnoho nešťastných krokov a zmien, ktoré politická garnitúra a najmä pravica nezvláda.
Pavel Holländer má zmysel pre humor.
Profesor Holländer sa vyjadril k profesijnému životu sudcov. „Najmä na okresných súdoch by mali byť sudcovia profesijne zdatní. Ak nie sú, od koho majú noví mladí prichádzajúci sudcovia zbierať skúsenosti?“ Ak osobnosti na súdoch chýbajú, často sme svedkami, že sudcovia strácajú svoj kredit v očiach verejnosti a že sa o nich rozprávajú veci, ktoré ich nijako nectia.
Hľadanie autorít a osobností
Komplex problémov v práve a súdnictve je veľmi ťažké rozmotať. Pred mnohými rokmi, ešte za prvej republiky bolo súdnictvo inštitúciou s oveľa vyššou autoritou ako dnes, pričom mnohé veci a spory sa na súdoch vôbec neriešili, lebo ich zvládli riešiť iné autority – starostovia, farári, otcovia alebo starší otcovia rodín. V súčasnosti je rast sporov riešených súdmi neúmerný. Sudca má asi 70 vecí mesačne a tak niet divu, že sú jeho rozhodnutia a zdôvodnenia bez dostatočnej argumentácie a zdôvodnenia.
Navyše je tu silná skupina ľudí, ktorým právny štát ako systém nevyhovuje, chcú žiť a podnikať mimo neho a robia všetko pre to, aby reformy boli len symbolické (pantomimické), aby verejnosť nemala pocit, že sa nič nerobí, Neberú do úvahy, že sa z toho stáva chaos a systém ako taký stráca racionalitu.
Kocúr to vníma podobne. „Renesancia osobností na súdoch, to je myšlienka, za ktorú sa oplatí zabojovať. Mali by sme po tom túžiť a podporovať. Chceme tak urobiť v našej inštitúcii zverejňovaním pozitívnych príkladov takéhoto pôsobenia sudcov.“
Otázky z pléna mali rozličný obsah.
Vo voľnej diskusii padlo celý rad rozličných otázok z pléna, ktoré boli mierené k vysloveným témam, ale aj k osobným problémom a starostiam, ktoré trápia bežných ľudí.
Internet ako nový fenomén
Pozornosť však vzbudila otázka Romana Kvasnicu smerovaná na Pavla Holländera. Aby povedal niečo k novému fenoménu doby – internetu, pretože vo svojej publikačnej činnosti a verejných diskusiách sa o tom niekoľkokrát zmienil.
„Internet je realita doby, ktorú žijeme,“ odpovedal. „Ako vo všetkom, tak aj tu je potrebné hľadať istú mieru vecí, čo vyplýva aj z filozofie starovekých Grékov. Je to dobrý sluha, ale zlý pán. Netreba podľahnúť najmä odkrývaniu svojho súkromia, ktoré je príliš cennou devízou každého jednotlivca. Ľudia cez internet síce komunikujú, ale osobný kontakt pri rozhovoroch to v žiadnom prípade nenahradí.“
Bolo by toho oveľa viac, čo by sme mohli z besedy spracovať do písomnej podoby. Priestor je však obmedzený. Zostáva len dodať, čo sme povedali viackrát, kto nechce zostať smädný, musí hľadať zdroje vody. Platí to aj o múdrosti. A tej sa dostáva účastníkom diskusií v Nadácii POLIS plným priehrštím. Nabudúce príďte a uvidíte sami.
Autor: VLADIMÍR ŠPINNER
